Pan Wolodyjowski

Historická trilógia Henryka Sienkiewicza: "Ohňom a mečom", "Potopa" a "Pan Wolodyjowski", ktorá sa odohráva v 17. storočí, keď vrcholila veľkosť a sláva poľského kráľovstva sa postupne venuje trom veľkým vojnám, ktoré viedli Poliaci v tomto období - vojna proti ukrajincom, kozákom a tatárom počas povstania Bohdana Chmelnického (Ohňom a mečom); vojna proti dovtedy neporazeným Švédom (Potopa) a vojna proti Turkom a Tatárom (Pan Wolodyjowski). Všetky vojny začali pre poľsko katastrofálne ale nakoniec viedli k veľkým víťazstvám. Filmy pomerne verne sledujú knižnú predlohu a patria k tomu najlepšiemu medzi historickými filmami. Pomerne verne je tu zobrazená slávna poľská ťažká jazda - okrýdlení dragúni, ktorých neskôr ešte dlho využíval pri svojich výbojoch aj Napoleon a objavili sa dokonca aj v Mexiku, kde ich služby využíval samozvaný cisár Maximilián, neskôr porazený a popravený Juarezom. Ešte ako malý som čítal knižné predlohy, ktoré mali rodičia a potom neskôr v televízii nedočkavo sledoval jednotlivé časti filmu, ktoré STV dávala vzhľadom na ich dĺžku ako trojdielny, resp. päťdielny seriál. Možno len doporučiť všetkým milovníkom dobrých historických filmov, kde si na svoje prídu jak milovníci bojových scén, jednak romantici. Hoci je zaujímavé, že napriek tomu, že historicky časovo nasledujú filmy v poradí "Ohňom a mečom", "Potopa" a nakoniec "Pan Wolodyjowski", tak boli sfilmované v presne v opačnom poradí "Pan Wolodyjowski (1969)", "Potopa (1974)" a nakoniec "Ohňom a mečom (1999)". (12.11.2008)

Je trochu ironií, že z filmové trilogie považuji tento film za nejzdařilejší a naopak v rámci knižní série za nejslabší. Hoffman dokázal podat stravitelně onu nezáživnou první polovinu knihy mapující hlavně milostné linky mezi postavami a když přešel do válečného prostředí působil film zajímavě, výpravně a hlavně uvěřitelně (narozdíl od Ohněm a mečem). Velké plus má Hoffman za upozadění nesnesitelného Zagloby. (01.03.2015)

Mám temné podozrenie, že filmom, ktorých knižnú predlohu som čítala, prilepšujem hodnotenie. Pokladám síce Pana Wolodyjowskeho zo Sienkiewiczovej Trilógie za dejovo najslabší, ale tie slabšie 4* si vcelku verný film zaslúži. A som veľmi spokojná s obsadením, moje predstavy o výzore postáv boli naplnené. (17.07.2009)

Postava neporaziteľného šermiara - hrdinu Juraja Michala Wolodyowského (1626-1672) sa ako jedna z mála postáv (ešte aj tučný pán Zagloba) objavuje v každom diely Sienkiewiczovej národnej trilógie, no až v tejto časti sa predstavuje v hlavnej úlohe. Herec Tadeus Lomnicki sa do postavy vcelku hodí, škodou však je, že jeho charakter nie je dostatočne vykreslený a povedal by som, že občas spadáva do miernych groteskných rovín. Celkovo až patetickým dojmom vyznieva celá prvá polovica, ktorá sa aj vďaka vtipným výstupom výborne zahraného pána Zaglobu (M. Pawlikowski) dostáva do odľahčujúcich situácií, problémom i tak ostáva sa miestami cez ňu prekúsať. V poslednej hodine sa film naozaj vysoko zlepšuje pričom sa je naozaj načo pozerať. Záverečné obliehanie hradu Kamenec nespočítateľnou tureckou armádou ma svojou opulentnosťou uchvacovalo už ako malého, keď som film prvý krát videl (vždy som tomuto žánru holdoval) a mal som ju vtedy za najväčšiu bitku akú som dovtedy vo filmoch videl. Na moje potešenie bolo po rokoch nadšenie rovnaké a myslím, že Pán Wolodyjowski sa i dnes v tomto ohľade môže smelo rovnať súčasným najväčším hollywodskym veľkofilmom. (napísané 14. 6. ´09) (27.09.2007)

Připouštím, že už v době, kdy jsem Sienkiewiczovu trilogii četla, jsem si pana Wolodyjowského nejvíce oblíbila. Navíc jsem v polské televizi zhlédla seriál, který jeho postavu více rozvíjí (asi mi pan Michal trošku evokuje Cyrana, ale to přišlo až později), každopádně, má oblíbená literární postava ožila. Polákům se vždy vytýká patriocismus a patos (za který mimochodem zaplatili za poslední války víc než bylo třeba), ale možná i díky tomu, že ve mně koluje, díky mé babičce Terezce, i polská krev, jsem na to hrdá. (05.05.2014)