Orlie pierko

Toto je pokračovanie nádherného filmu ,,Medená veza". Bohužiaľ ,,Orlie pierko" stratilo väčšinu ducha svojho predchodcu. Veľké témy lásky a cti sú spracované akosi ironicky. V centre pozornosti je myšlienka: slobodný môžete byť len vtedy, keď budete dodržiavať pravidlá spoločnosti.,,Orlie pierko" nie je zlý ani otrepaný ako propagandistické filmy z 50. rokov. Chce to len ukázať, že polícia je dobrá, keď ste dobrým občanom. Za týchto okolností nie sú hory a príroda v tomto filme dôležité, aj keď som to chcel. Len vypĺňajú príbeh. 6/10 (02.11.2022)

„Každý raz môže skončiť v medvedej koži.“ Medená veža je Pán film. Film s  úžasnou mystickou horskou atmosférou, nádherným scenárom (o priateľstve a jeho zničení, o ženách a mužoch atď.) a v neposlednom rade obsahuje fantastické herecké obsadenie. Nanešťastie, o rok neskôr niekomu prišiel na um strašný nápad: nakrútiť pokračovanie. Nuž a tak sa preživší hrdinovia (inak výborní Ivanovia Rajniak a Mistrík, ale takýto zlý scenár nemali ani oni dvaja príliš veľkú šancu zachrániť resp. zamaskovať a to sa fakt snažia) vracajú na staré miesto. Z väzenia. Dobrý začiatok, ale bohužiaľ scenár sa následne rúti po nevydarených koľajniciach. Muži sa chcú vrátiť na „svoju“ chatu, lenže majú natoľko negatívne vzťahy s nadporučíkom Pardekom (z ktorého ani formát Vladimíra Müllera nedokázal urobiť realistickú postavu), že musia zísť dole do mesta. A tam... nič. Trocha pošpásujú s Prašivcom (Július Vašek), ponaťahujú sa s Pardekom, raz za čas sa im pod nohy primotá veselá sedemnásť a polročná nezbednica (19-ročná Andrea Čunderlíková) a to je asi tak všetko. Nevydarený je nanešťastie nielen scenár (nakrútiť pokračovanie o Medenej veži bez Medenej veže je blbosť), ale i réžia (smutným paradoxom je, že režíroval autor originálu). Nič nesúvisí s ničím, veci sa dejú kvôli scenáru, nie kvôli postavám. Postavy, ktoré sú od samého začiatku líčené negatívne, máme odrazu ľutovať a vidieť v nich človeka, kým postavy, ktoré sa silou mocou vzpierajú zjednodušujúcej charakteristike dobrý/zlý, sú nútené zrazu robiť veci, ktoré z nich robia figúrky bez psychológie. Že sa raz za čas ozve monumentálny hudobný ústredný motív, že dialógy odsýpajú („Čo sa toľko kolíšeš!“ – „Nevedela som, že sa nemôžem.“), že príroda je nádherná a že herci sú príliš veľké formáty na to, aby pokazili aj nekvalitne napísané postavy, je len taká drobná poľahčujúca skutočnosť. (01.01.2009)

V Měděné věži se vypráví o přátelství, o zradě, o smrti a o majestátu velehor, tedy o tématech velkých, nosných a silně archetypálních. Pírko pak navazuje velmi těsně po stránce příběhu, ale rozhodně ne v žánru nebo v kvalitě. Tam, kde dříve byla chata symbolem, je teď jen vedlejší kulisou. Kde se přátelství dalo považovat za nezničitelné, jsou teď jen úlomky příhod dvou nesympatických flákačů a většina děje je bez přehánění hloupá. S přimhouřenýma očima chápu pokus o automobilovou honičku nebo papírem šustící škorpení s nadporučíkem Pardekem, naopak vítám jedinou nosnou linku s Prašivcem. Ale za výjevy, kdy upoceného buráka Valera opakovaně a bezdůvodně nahání sotva plnoletá Andrea Čundrlíková, bych nejraději srazil hodnocení ještě níž. Plnění erotických fantazií k ódě na slovenskou přírodu vážně nepatří. (03.06.2024)

Klasická dvojka, přežvýkané téma z jedničk, jako dvakrát spařený pytlík čaje, jakž takž obarví, ale už nemá vůbec žádnou chuť. Chyběl Kvietik i Vášáryová, příběh neměl sílu. Ališka, ten byl dobrý jen když použil původní hudbu z Medenej veže. Nastavovaná kaše. Potvrdila se mi moje neláska kČunderlíkové. Žádný výraz, žádná mimika,, jen unylost. Od Pěti holek na krku přes Orlie Pierko až k Nemocnici. Bezkrevná, bez emocí, nemastná neslaná. Jeden obličej na celý život. Dvojice kamarádů už nemá ten esprit jako trojice. Snad jen Vlado Müller tu dostal větší prostor, ale zase v něm neměl moc co hrát. Šťávu dodával Prašivec Julia Vaška, takový normální český, pravda slovenský, podrazáček. Ještěže alespoň ty Tatry zůstaly stejné. (17.08.2011)

Nálada je celkom iná ako v Medenej veži, samozrejme chýbajú herci, ktorí sa tu už nemôžu objaviť. Miesto femme fatale namiesto Vášáryovej zaujalo mladé dievča zaťažené na starších mužov a nezostane len pri silných rečiach. Film si sám zo seba robí trochu paródiu a tak tu okrem bitky a šaškovania hlavných postáv dostala veľa priestoru dvojica buzerujúcich hraničných policajtov, z ktorých ten charizmatickejší vie prísť k rozumu v správnej chvíli. Pašovanie môže byť aj hobby a zbierka telegramov bude buď kompletná alebo sa príbeh môže skončiť úplne idylicky, čo si ja vyberám ako veľmi príjemný záver. –––– V Bratislave je v lete taká horúčava, že tam ľudia ležia prilepení na asfalt. –––– Tie dnešné dievky, bože môj, to by ti aj samo od seba vliezlo do postele. (30.12.2013)