Červené víno

Videl som trojdielny film, kde druhá časť bola tvorená veľkou časťou prvého dielu, nedivím sa, že to neskôr upravili. Červené víno je podľa mňa akýsi obraz slovenskej spoločnosti, niečo ako film Je třeba zabít Sekala v Českej republike. Je to dosť smutné dielo, no ukazuje zlo v našich dušiach, závisť, pýchu, naprieky, vykorisťovanie, neschopnosť byť verný a iné vlastnosti. Mrzelo ma, že chlap nezbehol vo vojne proti slovanským národom, že tu urobili zlého zo zajatého srbského väzňa, no dá sa to brať ako ľudský poklesok a to, čo urobil ten Slovák ako pochopiteľné, vzhľadom na to, že mal doma rodinu, no to, čo urobil chlap vo filme Živý bič, mi bolo sympatickejšie, aj keď vždy niekto zlyhal, v jednom filme chlap, v druhom žena. Tu mohol byť rád za svoju ženu, no aj syna. Zlí náboženskí predstavitelia sú symbolom toho, ako hnali do vojny ľudí, no ani to kradnutie nebolo veľmi rozumné, aj keď akoby nastolením nového sveta, ktorý píšu víťazi a porátanie sa s nespravodlivosťou. V niektorých chvíľach film nabral aj pozitívnu atmosféru, no znova to pochovali zlé vlastnosti ľudu a politické rozbroje. Kvietik tu hral jednu zo svojich životných rolí, ozaj mu to išlo svojho času, no tretí diel v sebe akoby nemal iskru, aj keď je už pozitívnejší. Nie vždy správny, no silný film, ktorý stojí za to vidieť. (21.08.2013)

Drsný příběh o osudech jedné rodiny z první poloviny dvacátého století z oblasti jižního Slovenska. Život v té době rozhodně nebyl jednoduchý a s hlavními hrdiny se nemazlí. Jedna nesnáz stíhá druhou, a když už se pomalu blízká na lepší časy, přijde další pohroma. Přesto hrdí vinaři statečně bojují a s pomocí rodiny a dobrých lidí přežívají. Kromě toho, že je mi tohle prostředí velmi blízké, bych na seriálu ocenil především obsazení a herecké výkony představitelů. Jednotlivé složité charaktery postav dokázali všichni vyjádřit skvěle, i když to nebylo vůbec jednoduché. I ti „kladní“ měli své stinné stránky a ve „zlých“ se občas hnulo svědomí. (20.04.2017)

Pěkná úvodní orchestrální hudba Zdeno Lišku. Mohl slovenský film o vinařích dopadnout jinak, než že tam jsou pořád vožralý? Podle tohoto filmu vinař = alkoholik a to né ledajaký alkoholik ale těžký alkoholik v posledním stádiu. Vždyť tady přímo na následky pití alkoholu zemře několik lidí! A kolik se toho tam v důsledku opilosti rozmlátí? A kolik lidských vztahů je tam v důsledku pití poškozeno nebo zničeno? Další nepříjemností je, že to je těžký politický film. Smrdí to falešnou a prolhanou politikou na sto honů. Pak tady máme katolické náboženství zde zastoupené modloslužebným klaněním se svatému Urbanovi a Mikulášovi, vypaseným farářem a čarodějnicí drmolící růženec. A co měla znamenat ta banda žebráků, kterou si pozůstalí pozvali domů, aby se u mrtvého opíjeli kořalkou? 40 % max. (01.05.2020)

Perfektné filmové spracovanie románu "Červené víno", od spisovateľa Františka Hečka, je veľmi cenným pokladom slovenskej kinematografie. Trojdielna televízna séria zachytáva neľahký život Urbana Habdžu a jeho rodiny. Z mladého pracovitého optimistu sa časom pod vplyvom nepriazne osudu, ľudskej zloby a dramatických politických udalostí stane apatický, zlomený človek. Prišiel o všetko. O ideály i majetok. Svoj sud trpkého červeného vína vypil až do dna. Postavu Urbana Habdžu dokonale stvárnil charizmatický Štefan Kvietik. Ale aj ostatní herci boli úžasní. Tak isto aj hudba, strih, kamera a réžia. Slovenská klasika. **** (31.05.2013)

„Si chlap. Vieš udrieť. Ale aj odpustiť.“ 11 rokov pred Tisícročnou včelou Juraja Jakubiska vznikla strhujúca, televízna epická mini-séria o jednej slovenskej dobe a jednej rodine sledujúca jej vzostup, ale i krutý, bolestivý a obávam sa nevyhnutný pád. Kým Tisícročná včela je magický realizmus, Červené víno má bližšie k naturizmu. Moje milované Červené víno (čítal som aj knihu, ale toto ma bavilo predsa len o dosť viac) sa odohráva naprieč desaťročiami. To umožnilo vyniknúť nielen práci maskérov, ale i scenáristov. Tým to dovolilo zakomponovať do megapríbehu v podstate všetko, čo patrí k životu. To dobré, aj to zlé. Sme svedkami pôrodov i pohrebov, šťastných, veselých, i temných a bezútešných okamihov. Snímka, nakrútená začiatkom 70. rokov s výkvetom vtedajšej slovenskej hereckej špičky, sa právom stala televíznou klasikou a trvalkou RTVS. Verejnoprávna televízia ju vysiela asi stokrát ročne a ja si to skoro vždy zas a znova pozriem, ak aj nie celé, tak vždy aspoň pár minút. A s každým ďalším pozretím je to lepšie a lepšie. Pár vecí ma irituje (stále dookola sa motajúce ťahanice a pletky s údernou dvojkou Bolebruch/Pančucha), ale inak pecka. Áno. Tisícročná včela je atmosférickejšia. Ale Červené víno je príbehovejšie. Zaráža ma, že na čsfd je tento skvelý projekt divne "vyprofilovaný": komentujem seriál resp. mini-sériu pozostávajúcu z trojice epizód z r. 1972, ale v skutočnosti existuje aj celovečerná verzia z r. 1976. Pri seriáli  sa však (na rozdiel od Jakubiskovej Tisícročnej včely, ktorú poznáme tiež nielen ako seriál, ale i ako "normálny" film) nedajú komentovať jednotlivé epizódy. (09.09.2017)