Červené víno

„Si chlap. Vieš udrieť. Ale aj odpustiť.“ 11 rokov pred Tisícročnou včelou Juraja Jakubiska vznikla strhujúca, televízna epická mini-séria o jednej slovenskej dobe a jednej rodine sledujúca jej vzostup, ale i krutý, bolestivý a obávam sa nevyhnutný pád. Kým Tisícročná včela je magický realizmus, Červené víno má bližšie k naturizmu. Moje milované Červené víno (čítal som aj knihu, ale toto ma bavilo predsa len o dosť viac) sa odohráva naprieč desaťročiami. To umožnilo vyniknúť nielen práci maskérov, ale i scenáristov. Tým to dovolilo zakomponovať do megapríbehu v podstate všetko, čo patrí k životu. To dobré, aj to zlé. Sme svedkami pôrodov i pohrebov, šťastných, veselých, i temných a bezútešných okamihov. Snímka, nakrútená začiatkom 70. rokov s výkvetom vtedajšej slovenskej hereckej špičky, sa právom stala televíznou klasikou a trvalkou RTVS. Verejnoprávna televízia ju vysiela asi stokrát ročne a ja si to skoro vždy zas a znova pozriem, ak aj nie celé, tak vždy aspoň pár minút. A s každým ďalším pozretím je to lepšie a lepšie. Pár vecí ma irituje (stále dookola sa motajúce ťahanice a pletky s údernou dvojkou Bolebruch/Pančucha), ale inak pecka. Áno. Tisícročná včela je atmosférickejšia. Ale Červené víno je príbehovejšie. Zaráža ma, že na čsfd je tento skvelý projekt divne "vyprofilovaný": komentujem seriál resp. mini-sériu pozostávajúcu z trojice epizód z r. 1972, ale v skutočnosti existuje aj celovečerná verzia z r. 1976. Pri seriáli  sa však (na rozdiel od Jakubiskovej Tisícročnej včely, ktorú poznáme tiež nielen ako seriál, ale i ako "normálny" film) nedajú komentovať jednotlivé epizódy. (09.09.2017)

Výborný seriál zobrazujúci realitu života Slovákov na začiatku 20. storočia. Príbeh z prostredia rozhádanej vinárskej rodiny s presvedčivými hercami a realisticky vykreslenými postavami - po počiatočnom entuziazme a nadšení dvoch mladých ľudí, ktorí sa rozhodli osamostatniť (čím si pohnevali mužovho otca), prichádzajú živelné pohromy, spoločenské problémy, závisť, vojna... Výsledkom je seriál, ktorý nám zobrazuje kruté podmienky života v tých časoch, postupné upadanie rodinného citu, stratu nádeje, dôležitosť priateľstva a ochrannej ruky ale aj hyenizmus a závistlivé neustále podrážanie nôh susedmi a okolím, čím nás núti priznať si, že sa za ten čas vlastne nič nezmenilo. (25.05.2013)

Perfektné filmové spracovanie románu "Červené víno", od spisovateľa Františka Hečka, je veľmi cenným pokladom slovenskej kinematografie. Trojdielna televízna séria zachytáva neľahký život Urbana Habdžu a jeho rodiny. Z mladého pracovitého optimistu sa časom pod vplyvom nepriazne osudu, ľudskej zloby a dramatických politických udalostí stane apatický, zlomený človek. Prišiel o všetko. O ideály i majetok. Svoj sud trpkého červeného vína vypil až do dna. Postavu Urbana Habdžu dokonale stvárnil charizmatický Štefan Kvietik. Ale aj ostatní herci boli úžasní. Tak isto aj hudba, strih, kamera a réžia. Slovenská klasika. **** (31.05.2013)

Drsný příběh o osudech jedné rodiny z první poloviny dvacátého století z oblasti jižního Slovenska. Život v té době rozhodně nebyl jednoduchý a s hlavními hrdiny se nemazlí. Jedna nesnáz stíhá druhou, a když už se pomalu blízká na lepší časy, přijde další pohroma. Přesto hrdí vinaři statečně bojují a s pomocí rodiny a dobrých lidí přežívají. Kromě toho, že je mi tohle prostředí velmi blízké, bych na seriálu ocenil především obsazení a herecké výkony představitelů. Jednotlivé složité charaktery postav dokázali všichni vyjádřit skvěle, i když to nebylo vůbec jednoduché. I ti „kladní“ měli své stinné stránky a ve „zlých“ se občas hnulo svědomí. (20.04.2017)

"Toto dielo bez veľkého zveličenia prezentuje defilé slovenského herectva. Je radosť dívať sa na každú postavu, na každého herca, s akým odovzdaním, s akou úctou a s akým nasadením ponúkol svoje danosti, talent, svoje ambície pre to, aby mal film u divákov čo najlepší ohlas. Nielenže je tematicky veľmi zaujímavý, ľudsky, charakterovo a obsahovo bohatý, ale prezentuje sa tam kus našej povahy, našej histórie, nášho života. A hlavne - podľa môjho skromného názoru - vonia to človečinou" Takto jeden z najznámejších a najobľúbenejších filmov slovenskej kinematografie (14 666 predaných kusov DVD) charakterizoval Štefan Kvieitk, predstaviteľ jeho hlavnej roly, a k jeho slovám vlastne len ťažko čosi výstižnejšie dodať. Takmer rapsódia na (západo)slovenský spôsob o živote i živorení ; a ak niečomu film vďačí za svoj mimoriadny úspech, nebude to ani tak technická stránka ( i keď trebárs hudba Zdenka Líšku by si zaslúžila osobitný komentár ), ako výborne nadávkovaná zmes všemožných ľudských emócií a zážitkov rámcovaná ľúbezným, no zároveň -a najmä- drsným časopriestorom. Dodajme ešte, že v celých takmer troch hodinách filmu sa naozaj neobjavil nikto, koho herecký výkon by bol rozpačitý či nedajbože vyslovene zlý. Počnúc už spomínaným Kvietikom ( ktorému film naozaj ponúkol úžasnú príležitosť filmovej premeny z optimistického silného mladíka cez životom nalomeného vojaka až po absolútne zničenú, alkoholu sa oddávajúcu ľudskú trosku) a jeho filmovou ženou Emíliou Vašáryovou, ktorá poctivo a verne odohrala život ustráchanej, obetavej, pokornej a v svojej krehkosti predsa len silnej Kristíny. Za povšimnutie a obdiv stojí i Eva Krížiková ( čoby zosobnenie pernamentných životných omylov ), Karol Machata ( ako nešťastný a nešťastie spôsobujúci dávny Kristínin milenec ) či Július Vašek, ktorého slizká a prízemná postava je tak majstrovsky zahraná, že naozaj len málokto k nej nemôže cítiť odpor. Podobne výborne stvárnil svoju rolu v podstate dobráckeho, no v rodine tyranského chlapa Ivan Rajniak. Skrátka, nech je ako chce, pre mňa Červené víno ostáva tou najvyberanejšou filmovou sortou od, o a pre Slovákov (19.04.2012)