Gilda

Režisér Charles Vidor pripravil pre chlapcov vracajúcich sa z vojny film s ich najobľúbenejšou pin-up girl, ktorý sa vďaka nej stal oslňujúcim a nadčasovým art-deco klenotom. Rita Hayworthová bola schopná svojou aurou prežiariť žiarivé strieborné plátno do takej miery, že i priemerná dráma sa jej zásluhou zmenila na fascinujúci, omračujúci zážitok plný vône ópia, drahého parfumu a dymu z cigár. Aj keď si ju producenti z Columbie zoštylizovali podľa svojich predstáv, v Gilde ukázala, že je naozaj dobrá herečka (konfrontácia s Glennom Fordom po vstupe do hotelovej izby, napríklad). Ak však mám byť úprimný, pri Gilde zabúdam na dobrý vkus a len vyjavene civím na Ritu ako na nejaký zvláštny digitálny efekt. Chce mi niekto niečo vyčítať? (17.10.2004)

"I hate you too, Johnny. I hate you so much. I think I'm going to die from it... Darling." . Nemôžem sa zbaviť dojmu, že celá ( strašne skratkovitá) krimi linka tam bola iba kvôli tomu aby sa chlapi mohli vydýchať medzi každou scénou s jednou s najpôsobiveších femme fatale aké nám kinematografia dala. To čo tu predvádza Rita Hayworth je dokonalým príkladom ako si film ukradnúť pre seba a dostať sa všetkým do hlavy a srdca. A každý ju za to musel nenávidieť. A nenávisť môže byť veľmi vzrušujúca (26.05.2015)

Pozreté po cca 10 rokoch znova a vystavené skúške časom. A revidujem na 4*. Prvá polovička výborná: má to atmosferické intro, spád, dobrý voice-over, napätie medzi postavami. Neskôr sa to však mení na zdĺhavú melodrámu o sebadeštruktívnej láske. Okrem ikonickej Rity musíme z vedľajších postáv spomenúť podareného „záchodára“ (oproti nemu je zasa postava policajného detektíva smiešna, zjavuje sa a mizne podľa potrieb scenáristu). Záver: bez Rity a Forda, vycibrených dialógov a peknej kamery by to bol len praobyčajný (melodrama) noir. (15.02.2020)

Gilda je noir se slušným tahem na bránu. Stejně jako Hitchcockův Počestný muž čerpá z poválečné paranoi a míchá ji s erotickým dusnem. Což v případě Rity Hayworth není vůbec těžké. George MacReady je ve své roli naprosto přesný a výborně doplňuje milostný trojúhelník o těžko vyzpytatelný úhel. Naopak Glenn Ford je spíš matematický omyl. Gilda je velmi dobrá řemeslná práce. Tematizuje potlačované touhy a zpracovává je do atraktivních noirových tvarů. Na snímku je vidět, že žánr filmu noir si v roce 1946 už zřetelně uvědomuje, v čem tkví jeho přitažlivost a využívá možností kamerových jízd, umělého kouře i ostrého svícení beze zbytku. Jen vnitřní řeč postavy Johnnyho Farella je zcela očividně nadbytečná a zbytečně film retarduje a připravuje o kus kouzla, které tkví v nevyřčeném. (26.04.2010)

Rita Hayworth si zaslouzi jen slova chvaly a uznani, femme fatale jako ze sna. Je jen malo filmu, ktere tak vyrazne ovlivni zena, jako v Gilde. Vyborne jsou vsak vsechny postavy a herecke vykony. Cely film provazi prijemne tajemno, kdy se chce clovek dopatrat k nejakym souvislostem z minulosti Johnnyho a Gildy. Ale jak oba hrdinove zmini: "dnes jsem se narodil/narodila", minulost nam zustane utajena. Fantasticka Gilda, vyborne herecke vykony, slusne prostredi, bohuzel jen prumerny scenar a na noirovku malo napeti. (29.06.2012)