Danny Rose z Broadwaye

Tentoraz nebudem písať o konkrétnom filme, skôr o myšlienkach po jeho skončení. Kedysi som mal allenovky rád, no teraz s výnimkou "Hollywood endingu" - vtipnej sebakritike vlastných neurotických obžerstiev a "Všetko, čo ste chceli vedieť o sexe (ale báli ste sa opýtať)" – humorným poviedkam na spôsob Monty Pythona - mi väčšina ostatných pripadá až zúfale rovnakých. Nemyslím dej, hercov, či prostredie . Naopak, plodný režisér a scenárista ich vcelku variabilne vkladá do režisérsky slušných kúskov založených na šľahoch slovného humoru, vzťahového podpichnutia, či nostalgického roznežnenia. Skôr ide o celkový pocit z videného: drvivá väčšina všetkých tých obratne vymyslených dialógov a hlášiek mi ostane v pamäti tak deň, dva. Trvalejšie si zapamätám len trieštivú zmes rozpadajúcich sa a novo utváraných vzťahov s množstvom ohybných slov a so zmierlivo frustrujúcim ukončením, so smiešnym, neprakticko-roztomilým intelektuálom v hlavnej úlohe, často stíhaným neuveriteľnou smolou, hypochondriou alebo neurotickou poruchou. Veru, až s odstupom času doceňujem slová Timothy Learyho, ktorý o Woody Allenovi napísal (parafrázujem), že celá jeho tvorba je len odrazom zacyklenej egoisticko-neurotickej fázy životného cyklu, venujúcej sa výhradne svojim problémom, neprinášajúcej veľa objavných a nových myšlienok a v podstate povrchnej a plytkej. Môj rezultát však tak ostrý nie je: Slušná zábava. Na jedno pozretie. (24.04.2007)

Počiatočná nálož slov pôsobila chaoticky a zmätene, vrcholom bola návšteva u nervóznej Tiny. Chvíľu trvá, kým divák pochopí, o čom film bude, on sa neskôr stále viac a viac dostáva do klasickejších koľají love story. Nápad je však výborný, trochu zbytočné mi pripadalo orámovanie príbehu. Allen by niekedy mohol byť v istých situáciách vtipnejší, niekedy poteší nečakaným detailom. Väčšina jeho filmov asi bude lepšie fungovať, ak si pred alebo po nich prečítate scenár, zapamätať si všetky bonmoty je nemožné. Možno nie tak brilantné, ako som očakával a ako sme zvyknutí, ale podstatný je pre mňa záverečný "good feeling." (29.06.2015)

Nějak těm starším Farrowovským Wooďákům nemůžu přijít na chuť, a příběh promotéra z Broad Waye není výjimkou. Výhodou je, že MF tady celou dobu nosí brýle, docela jí to sluší a poznáte ji natuty až na konci. Ostatní postavy kromě postaršího italského Carusa a jeho dobrých písniček nestojí za zmínku. Pěkná angličtina s kadenci samopalu. (03.04.2016)

Scénář: Woody Allen .. Dospělost je ochota ke kompromisu. Vlídná sentimentální vzpomínka na nevděčnou práci manažera showbusinessových hvězd. Woody Allen je typický, roztěkaný, hubu nezavře co je v záběru a čím jsou dialogy méně vtipné, tím jsou prosáklejší pestrými životními moudry. Mia Farrow je tak nenápadná (pouze obličejem, nikoliv hereckým výkonem), že pokud bych nečetl úvodní titulky, nepoznám ji. Kdo se chce zasmát, ať sáhne po jiném snímku, kdo si chce zadumat, bude “Danny Rose klasik“ tím vhodným pokrmem. 75%. (05.02.2008)

Trochu jinačí komedie od Woodyho Allena nabouchaná výbornými dialogy a klasicky zmateným a zbrklým Allenem v hlavní roli. Což o to, příběh je opravdu velice zajímavý, originálně natočený, ale nebavil jsem se u něj tak jako u jeho jiných komedií i když u některých scén jsem se překvapivě zasmál. Film ani netrpí dobře odvedenou stopáží, která je pro takovéto filmy jako stvořená. Celkově vzato se vyplatí na film podívat jen pokud opravdu Woodyho Allena milujete, jinak to bude čistý průměr i když plný humorných sekvencí a chytlavých dialogů. --- Skočím si pro bílou řůži - Nač chceš růži? - Pro jednu ženskou - Praskne to a budeš platit troje alimenty! (25.04.2007)