Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Kto by mohol zabudnúť na obl'úbenú postavu Sváka Ragana v hereckej kreácii neopakovatel'ného Jozefa Krónera? Trojdielny televízny film Sváko Ragan, ktorý vznikol podl'a poviedok Ela Šándora, si už pri svojom prvom uvedení pred mnohými rokmi okamžite získal priazeň divákov. Priniesol nielen dobrú zábavu, ale aj príťažlivý pohl'ad na svet myjavskej lokality s mnohými rázovitými zvykmi a postavičkami a vtipne využívaný dialekt, najmä myjavský a brezovský. Nad tým všetkým však dominuje schopnosť Sváka Ragana vynájsť sa aj v tých najnepríjemnejších situáciach...
Brezovskí garbiari boli známi nielen kvalitou svojich výrobkov, ale ischopnosťou svoje výrobky na jarmokoch úspešne popredať. Vel'a sa po jarmokoch a trhoch v blízkom i vzdialenejšom okolí Brezovej nachodil aj Sváko Ragan a nečudo, že na svojich obchodných potulkách zažil aj kadečo veselého a spravil nejeden vydarený, ale i menej vydarený "kšeft"...
Scenárista Bedřich Voderka s režisérom Martinom Ťapákom obrátili pohl'ad v tretej a poslednej časti filmu aj na túto dôležitú časť Sváčkovho života. Sváko Ragan má už dospelého syna Ščevána, ktorého treba dôkladne priučiť otcovskému garbiarskemu remeslu a najmä zasvätiť ho do fígl'ov "gšeftovania s partiékou". Dcéra Juda je zasa pomaly zrelá na vydaj a treba sa rozhodnúť pre toho najlepšieho pytača, čo iste nie je jednoduché... (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (64)

Autogram 

všechny recenze uživatele

Kroner ako nezastaviteľný rozprávač ľudových príbehov a vydarených vtipov. Sekunduje mu kompletná zostava staršej generácie hercov a vzniká nezabudnuteľná vianočná zmes zábavných príbehov. Výborná réžia sa nezaprie, všetci herci robia presne to, čo majú, a rozdelenie do troch častí po jednej hodine je ideálne. –––– Kdo by kradeu, šak ste všeci tu. ()

Trsto 

všechny recenze uživatele

Sváko Ragan alias maestro Kroner . Skvost našej kinematografie a je veľká škoda, že takéto kvalitné snímky sa u nás už asi nikdy nenatočia ...a bude to hlavne tým, že proste páni herci už vymreli :( česť ich pamiatke . Ani sa mi nechce uveriť, že to je už 16 dlhých rokov, čo nás tento úžasný herec opustil . ()

Reklama

Vesecký 

všechny recenze uživatele

Velmi dobře a zároveň škoda, že je to hráno v nářečí, kde člověku unikají někdy celé půlky vět, takže nemůže plně vychutnat vtipně vyprávěné příběh ze života Záhoráků z okolí Myjavy. Skvělý Jozef Króner dovedl velmi dobře přecházet z pozice optimistického strýčka, který nezkazí žádnou legraci ve chvíle, kdy má rozvážně rozhodovat ve své rodině i pro svou obec. Mladičká Jana Nagyová, tenkrát sedmnáctiletá, byla příjemným osvěžením, její matka Raganová v podání Hany Slivkové byla také skvělá, hrála velice životnou postavu. A kolem spousta známějších i méně známých slovenských herců ze zlatého období slovenského herectví. ()

Subjektiv 

všechny recenze uživatele

Přes dvě hodiny mi trvalo sžívání se s postavami, dialektem i rázovitým prostředím a když se mi to konečně podařilo, přišel konec. Svět lidových taškářů a filutů ožil yznovu kráte po seriálu Slovácko sa nesúdí a přinesl další spousty zfilmovaných anekdot a příhod ze života. Škoda jen, že logicky se tak událo formou mozaiky malých událostí, která je málokdy mým šálkem kávy. Teprve, když v mnoha střípcích začínám vnímat obraz postav, obraz Myjavy, teprve tehdy si to začínám užívat. A to jsem tady úplně nestihl. Snad při druhém zhlédnutí, při vstupu do už známé řeky, to bude lepší. Nyní lepší ***. ()

Bohemák 

všechny recenze uživatele

Zařazení Sváka Ragana na ČT? Skvělý nápad! Veliké osvěžení v té záplavě vyšeptalých českých snímků. Kouzelná exkurze na slovenský venkov a půvabně vyprávěné příběhy se svérázným hlavním hrdinou. Ohromujícím způsobem výpravně natočeno (tolik lidí v dobových kostýmech, tolik zboží na trzích, těch uniforem...). Dočolomanskému a spol. veliké uznání za kaskadérskou scénu na řetízkovém kolotoči. Já bych zvracel určitě... ()

Galerie (4)

Zajímavosti (9)

  • Pre krčmu U Tvarožkov a rómsku osadu Kováčikov sa vytvorili umelé priestory. (EleKtris)
  • Skutočný Sváko Ragan sa volal Martin Lacko a narodil sa v roku 1847 na Brezovej ulici. (Jaroo)
  • V prvej časti na začiatku počas jarmoku je vidieť prechádzať dve deti vo vetrovkách, aké sa v medzivojnovom období nevyrábali. (Mero)

Reklama

Reklama