Majster kat

Vlado Muller vs. Štefan Kvietik v unikátním filmu z roku 1966, který se dějem odehrává na Slovensku pod nadvládou Turků a vizuálem to je velkovýpravná, barevná kostýmová záležitost s feelingem pohádky, která není pro děti. Fascinuje mne, že se něco takového kdy pokoušeli točit v Československu ikdyž dneska se mi to nezdá moc použitelný film, Jakási snaha o náš malý hollwood, dokonce i s nahými no name slečnami. Zajímavá kuriozita. (14.02.2021)

„Pánboh má truhlicu na každú opicu.“ Ono je to vec očakávaní. Čakal som pochmúrny, pesimistický čierno-biely historický príbeh, depresívnu, ťažko psychologickú a realistickú štúdiu kata. Ako sa cíti, keď robí to, čo robí? Ako ho vnímajú dedinčania? A čo jeho rodina?. Čakal som strhujúce sólo monštruózneho Vlada Müllera (Medená veža). Proste som čakal "katovské" Kladivo na čarodejnice. Dočkal som sa (relatívne) bezstarostnej pestrofarebnosti á la Posledná bosorka s nevýrazným výkonom Štefana Kvietika (Medená veža), neveľmi dobre napísaného scenára (prvá polovica je taká turecká, až som myslel, že omylom pozerám Alibabu a štyridsiatich zbojníkov) a montypythonovskými zvratmi (vražda za bozk). Müller sa predstavuje v prekvapivo vedľajšej, miestami až komickej (!) úlohe. Prečo sa film volá podľa neho, keď o ňom vôbec nie je? O kom ale vlastne je? O nikom... a o všetkých. Hereckú česť nakoniec zachránil jeho citlivý syn Emilko v parádnom podaní Petra Debnára, ktorého chcete nenávidieť, ale nemôžete. Paradoxne mi do uší vrážali slová ako loptoš, hovädo sprôstô, takôto, čo je síce krásne slovenské, ale zároveň to pôsobí absurdne. (19.02.2010)

,,JA SOM KAT." ,,VÄČŠINA ĽUDÍ SA TÝM NECHVÁLI." __ Ako malého chlapca ma Bielikov film viac než príbehom (ktorý je pomerne smutným a nie práve odpočinkovým) uchvátil svojim veľkorysým vizuálnym pojatím, ktorým sa viacej približoval skôr zahraničnej (západoeurópskej) produkcii. Okrem veľkého množstva iných lokácií ho režisér ešte stihol nakrútiť v bratislavskom podhradí, ktoré sa krátko nato začalo búrať. Všimnime si pritom, že názov Prešporok ako označenie mesta sa tu vôbec nespomína, takže sa celý príbeh odohráva v trocha neurčitom priestore. ,,Majster kat" je predovšetkým z pohľadu kata Emila skoro až psychologickou drámou hovoriacou o agresivite ľudskej povahy nielen s výborným Vladom Mullerom v hlavnej úlohe, ale tiež so skvelým výkonom Petra Debnára a sympatickým Eduardom Bindasom v úlohe tureckého pašu. Drobné výhrady by som mal k miestami slabšie využitej širokouhlej kamere (tvoriacej inak podmanivé obrazy) a práci maskérov, kvôli ktorým hlavné postavy ani po 20 rokoch neprišli výraznými zmenami. (20.09.2007)

"Napi sa!(slivovice) . Nemôžeš čo?, lebo by si zdochol!..." P. Bielik ma ešte nikdy nesklamal a nech sa pustil do čoho chcel vždy mu to vyšlo. Jeho facky a kopance vo filmoch vždy bolia, na to si on potrpel, preto ma každá pobaví. Príbeh zaujme takmer každého, pretože svojou štruktúrou, postavami a rozložením síl dobra a zla pripomína klasickú rozprávku a Bielik sa tomuto prirovnaniu ani nebráni a priznáva to. Film je plný vtipných hlášok, bavil som sa neskutočne. Herecky tu dominuje absolútne fantastický Vlado Muller a tesne za ním výborný Š. Kvietik. Film je tak krásne farebný až mi pripomínal slávne hollywoodske historické trháky zo 60-70-tych rokov. Majster Kat je slovenská klasika a právom patrí k tomu najlepšiemu , čo u nás vzniklo. Po takomto filme som vždy hrdý na to produktívne obdobie pred 89 rokom. Vtedy sme filmy robiť vedeli, dnes to nejde. 100%. (16.06.2013)

Emocionálne maximálne vyhrotená melodráma, ako v divadle. Bielik vie, ako narabáť s publikom, čo sa týka práce postáv a rovnako aj s exotickými a divácky príťažlivými kulisami a kostýmami. Aj by sme zabudli, že je to celé akosi vypreparované a hĺbka postáv je nahrádzaná práve expresívnym prejavom hercov. Milovníčki kostýmových jednohubiek so Jeanom Maraisom však budú v siedmom nebi. Takže najväčším kladom tejto historickej drámy je okrem hereckých výkonov dojem, že sa pozeráte na zahraničný film so štedrejším rozpočtom. K záporom radím až príliš pasívne ženské postavy, ktoré navyše nedostanú žiaden priestor. Ďalší so slovenských filmov, pri ktorého sledovaní som si začal uvedomovať, že kedysi veľmi dávno som to videl a začal som sa zabávať spomínaním si na riešenia jednotlivých situácií, kde som sa väčšinou nemýlil. Hold čo sa v mladosti naučíš, alebo si pozrieš, ostane v hlave navždy. (01.01.2014)