Reklama

Reklama

VOD (1)

Olympijský vítěz v zápase Mark Schultz (Channing Tatum) žije v chudobě a zapomnění ve Wisconsinu. Nečekaně se mu dostane pozvání od bohatého dědice Johna du Ponta (Steve Carell), aby se nastěhoval do jeho okázalého sídla, kde má sestavit a trénovat zápasnický tým pro olympiádu v Soulu v roce 1988. Schultz, který touží vykročit ze stínu svého slavného staršího bratra Davea (Mark Ruffalo), vyhlášeného zápasnického trenéra a taktéž držitele zlaté medaile. Du Pont, jenž se snaží získat respekt svých vrstevníků a zapůsobit na svou odmítavou matku (Vanessa Redgrave), se s ohledem na své rozsáhlé finanční prostředky a špičkové technické vybavení, které má na farmě Foxcatcher k dispozici, staví do pozice hlavního trenéra celého týmu. Jak Mark svého mecenáše stále silněji začíná vnímat coby otcovskou postavu, mění se i vztah mezi nimi. Du Pontova nevypočitatelná povaha a psychologické hrátky ale začínají velmi výrazně nahlodávat Markovo již tak nejisté sebevědomí a negativně ovlivňovat výkony, které je schopen na žíněnce podávat. Když začne du Pont upřednostňovat jeho bratra Davea – který má autoritu i sebevědomí, jež Mark i du Pont postrádají – je celé trio na cestě vstříc tragédii, kterou nikdo nedokázal předvídat. (Falcon)

(více)

Videa (9)

Trailer 5

Recenze (344)

baribal 

všechny recenze uživatele

Bennett Miller film vybrousil takřka k dokonalosti, působí uceleně a s jasným tahem na bránu. Nic zde není navíc a nestrhává pozornost stranou. Proč potom jenom tři hvězdy? Na rozdíl od Moneyballu je Foxcatcher bohužel místy tak trochu nuda a těch míst je bohužel víc než prstů na ruce. Hlavní herci jsou fajn, Carellovi Oscarová nominace určitě neunikne, ale ta příběhová strohost trochu mrzí. PS: Zajímalo by mě do jakého sportu Bennett Miller zabrousí příště. ()

verbal 

všechny recenze uživatele

Typická oskarová velesračka. A myslím, že má nevraživost rozhodně není způsobená tím, že xmrti zbožňuju machistické sporty, při nichž si dva shrbení vysteroidovaní tuponi navlečení v teplobarevných Frištenského pitkáčích s gustem projíždějí zpocená podpaždí, ochmatávají si koule a vzájemně se lepí šulínlínkama na prdele. Ne, té homoerotiky tam příliš není a mé rozhořčení pramení zejména z toho, že jsem musel strávit dvě hodiny čuměním do kamenného vepřového xichtu Čuníka Tatůma, jenž celé tři čtvrtiny té doby někde seděl, mlčel, tvářil se jako debil a občas řekl „Márkšulc“. Ano, role mu sice sedla jako downovi bryndák a neviděl jsem s ním film, kde by vypadal přirozeněji, a ani nejsem absolutně na pochybách, že skutečný Márkšulc byl podobně prkenný vypatlanec, avšak od filmu většinou očekávám i děj a ne jen sáhodlouze ubíjející pičovinu o tom, jak si „jaderný fyzik“ našel mecenáše v podobě psychotického mamánka, sedí spolu v křesle a mlčí. Přišlo mi to asi tak stejně poutavé, jakoby někdo natočil autentický příběh Heleny Fibingerové, v němž by si tři hodiny jen leštila koule, sem tam na sebe po šimpanzím ukázala, oduševněle pronesla „HE-LE-NA“ a v poslední minutě by ve svých typických, růžových vlněných ponožkách s puntíky, které bývaly kromě ukrutně chlupatých končetin šarmantní součástí jejího vycházkového outfitu, v tramvaji zasedla nějakého chudáka, jehož přes to vole přehlédla, a zlomila mu spodinu lebeční. … Moment… „Haló? Kdože to volá? Michálek? Ne, Vláďo, opravdu ti nechci prodat práva ani scénář, ještě bys to fuckt spáchal, Šádvel by se z toho zase vystříkal do květináče, v něm pak vyrostl další Madsbender a svinili by to tady svými obsáhlými psychoticko – interleguáními bláboly už tři. Ale mám v šuplíku skvělý příběh venkovského faráře, je v tom spousta zprzněných dětí, ovečky a ….. cvak….. Nezdvořáku zkurvený!“. Tak, už jsem zpátky. Takže, zkrátka jediným pozitivem na této otravné umorousané zhovadilosti je Štefan Karel, který s nalepeným obřím rypákem zvládl toho zbohatlického pošahaného mazánka natolik slizce, až člověk úplně ztratí chuť na vlastní sestru i s vědomím toho, že by to jednou mohlo rozdělit rodinný majetek. ()

Reklama

BoPo 

všechny recenze uživatele

Hon na lišku je podľa skutočných udalostí, ale vyhýba sa tradičným klišé. Nesnaží sa byť dojemný, nechce priniesť žiadne posolstvo, nevytvára žiadnych morálnych hrdinov. Len prevypráva príbeh troch mužov, z ktorých si ani jeden nezaslúžil žiaden obdiv či nebodaj slávu. Dvaja sa venovali športu, ktorý je takmer každému totálne u prdele. Zápasenie je asi ako kanoistika či rýchlobruslenie. Ľudia tieto športy vmímajú len skrz zlaté olympijské medaile, že ich národ dokázal niečo "veľké", ale inak si nikto nepovie, že sa teší až si zarýchlobruslí, omaká inému chlapovi vercajk narvaný do tesného trikotu (gay komunitu neberiem v tomto prípade do úvahy, lebo by silno skreslovala). No a ten tretí do partie zapríčinil, že ich nezaujímavé osudy dosiahli potrebných parametrov pre sfilmovanie. Netradične pôsobiaci športový príbeh, ktorý sa oplatí vidieť vďaka dobre zahraným postávam, ale ktorý Vás ničím neuzemní, ničím vyložene nenadchne. ()

Madsbender 

všechny recenze uživatele

[IFF 2014] Zatiaľ len tri drobné postrehy, ktoré som si z filmu odniesol: 1. Je možné natočiť ešte sterilnejší film, než fincherovky z posledných rokov. 2. Wrestling je opičí šport. 3. Steve Carell zvláda aj absolútne vážnu rolu bez jediného zaváhania. Poctivé precízne remeslo. Čuchám čuchám oscarové nominácie. Viac neskôr. ////////// Nastal čas sa k filmu vrátiť. Aby som sa vyhol dlhšiemu formátu, pokúsim sa to trochu stručnejšie zhrnúť komentári (s tým, že sa k filmu ešte minimálne raz vrátim). Raz začas sa stane, že sa objaví zdanlivo klasický film plynúci v medziach konvenčnosti zažitého Hollywoodu, ktorý nakoniec ponúkne niečo úplne odlišné, než od neho čakáte. Film, pri ktorom žiadne déjà vu nehrozí. Tento rok sa už zopár podobných titulov objavilo a ja som rád, že medzi ne môžem zaradiť aj Millerov Foxcatcher, hoc práve v Millerovom prípade môžu byť očakávania diváka, ktorý už jeho tvorbu trochu pozná, veľmi blízke realite - podobne, ako samotný film. ////////// Akokoľvek by som rád povedal, že Bennett Miller režijne dospieva a jeho štýl dozrieva do labužníckeho perfekcionizmu, odpustím si podobné poznámky, keďže som Moneyball nevidel. Dojem chladnokrvnej minimalistickej rekonštrukcie rozhodujúcej epizódy zo života hlavnej postavy zostáva a je ešte silnejší, než tomu bolo v prípade celovečerného debutu na poli "fikčného" filmu Capote; len s tým rozdielom, že tu sú hlavné postavy tri. ////////// Americkým filmom sú často vyčítané najmä dve veci - sterilita a pátos. Vo Foxcatcher sú obe prítomné rovnakou mierou a zužitkované veľmi účinným spôsobom. ////////// Sterilnosť a minimalizmus sú tu opäť aplikované cestou, ktorá núti diváka (ak sa len nechce odovzdať možnej nude, ku ktorej zvádza - sterilnejší film som tento rok rok zatiaľ naozaj nevidel) uvažovať, zbystriť pozornosť a necháva vystúpiť detaily, emócie a jemné psychologické odtiene. Trojica protagonistov začína na jasných pozíciách s vopred odkrytými kartami - ako pri každom skutočnom príbehu vopred vieme, ako sa skončí. Ide teda o to vytvoriť čo najreálnejší "možný svet" a zachytiť udalosti tak, aby sme zostali verný faktom, ale zároveň dosiahli určitú úroveň fotogenickosti. A presne tieto kritériá Miller spĺňa. S plastickými charaktermi rozohráva tri línie v popredí (vzťah medzi bratmi, vzťah Marka a du Ponta, a vzťah Davida a du Ponta), ale necháva bežať ešte jednu v pozadí (vzťah du Ponta a jeho matky). Prvé tri sú pre príbeh najdôležitejšie, tá posledná pôsobí ako rozbuška pre vyvrcholenie, nenápadne umiestnená trochu stranou, aby u diváka mohla vyvolať mierne pochybnosti ohľadom motivácií - jednak je tu naznačená skúpejšia distribúcia informácií (o tom ešte neskôr), jednak dejová konštrukcia napĺňa faktický zámer. Práca s charaktermi sa neobmedzuje len na príbehovú časť a psychológiu protagonistov, ale berie na zreteľ kameru a na pohľad strohú vizuálnu stránku viac, než je zvyčajné. Povahové rysy postáv sú premietnuté s takmer maliarskou výstižnosťou a (ironickým) postrehom do fyziognómie - pohyby, chôdza, gestá, mimika tváre, du Pontov výrazný orlí nos, Markove občasné mierne prihlúple výrazy, Davidov ohnutý chrbát - dal by sa spísať kompletný zoznam takýchto detailov, ktoré dohromady vytvárajú niečo, čo zďaleka nie je len lacnou napodobeninou skutočného živého človeka. Úzko spätý s tým je aj štýl reči, slovník a ďalšie vonkajšie prejavy - tento výpis dáva aspoň akú-takú predstavu o rýdzej fotogénii, ktorou film oplýva. ////////// Pátos a patriotizmus z filmu sršia natoľko, že vám už behom prvej polhodiny bude jasné, že tu čosi nie je v poriadku, pretože toto Miller nemôže myslieť vážne. A ani nemyslí - len poctivo umiestňuje americké zástavy vlajúce vo vetre, portréty veľkých osobností amerických dejín (ku ktorým je du Pont umiestnením kamery a kompozíciou scény opakovane pripodobňovaný), výkladná skriňa plná trofejí, honosné panstvo pýchy národa - mocného klanu du Pontovcov, ktorí sú lojálny len svojej vlasti a za ňu sú ochotní aj položiť na bojisku život (jedno také bojisko, opatrené kovovými odliatkami diel a statočných predkov sa nachádza len pár desiatok metrov od domu) - všetko, čím sa "americký orol" John E. du Pont obklopuje, čo je jeho pohonnou hmotou a vytvára obraz najpresvedčenejšieho (a najbohatšieho) patriota, kam až oko dohliadne (s ohľadom na úctyhodné rozmery Foxcatcheru to však stále zostáva medzi múrmi panstva) - a ktorý si stranou verejnosti robí, čo sa mu zachce. Vrcholom tohto opájania sa sebou samým je úchvatne inscenovaný záznam rozhovoru s du Pontom pri príležitosti natáčania dokumentu o jeho prepychovom tréningovom centre pre wrestlerov, ktorý nápadne pripomína príhovor prezidenta k miliónom oddaných Američanov - elegantné kreslo, národná vlajka za chrbtom a na stene desiatky rodinných trofejí - zvieracích hláv. Opäť sa mi na jazyk derie spojenie distribúcia informácií. Ako som už naznačil, od začiatku je navodzované zdanie príbehu presiaknutého pátosom o skutočnom patriotovi - strohosť to však mierne prekrýva a falošný obraz začína veľmi pomaly praskať až po dlhšej dobe. Podobne ako du Pont, aj film sám pod maskou skrýva pravú tvár a proti extravagantnému egocentrickému extrovertovi stavia tlmený, mrazivý sarkazmus. Taký, ktorí vás prinúti sa smiať na du Pontovi a slepo veriacom naivnom Markovi, ktorým desivo manipuluje. A to aj napriek tomu, že Steve Carell a Channing Tatum podávajú svoje zrejme najsilnejšie výkony v kryštalicky čistých vážnych úlohách s takými sekundantmi, ako sú Mark Ruffallo a Vanessa Redgrave. ////////// Distribúcia informácií je jedným z najzábavnejších článkov a výborne funguje ako element deja, ale aj v otázke žánrového filmu, dramaturgie záberov, strihu a mizanscény. Od začiatku až do konca je vždy prítomný prvok zastretej skutočnosti - počas príchodu Marka na Foxcatcher tak ako on netušíme, kto je to du Pont, ani prečo ho pozval - predsa však pokračuje a my ďalej sledujeme film v domnienke, že sa to okamžite objasní. Nie je to však vždy pravda - zvolená metóda rozprávania nevysvetľuje nič nad rámec nutnosti pre udržanie konzistentnosti a samotného diváka, ktorý si vybral biografickú drámu zo športového prostredia, nie mysterióznu skladačku od Davida Lyncha. Zvyšok sa však nedozvedáme. Je preto mierne symptomatické, že sme často zámerne odrezaní od kontextu, ale aj atrakcií so zábavným potenciálom. K športovému filmu má totiž Foxcatcher ďaleko práve vďaka strihu a zavrhnutiu typickej schémy rozprávania "from zero to hero". Zápasy tvoria len minimálnu časť filmu, spolu s tréningmi sú rovnako minimalistické ako celok, nezriedka bez hudby, oprostené od videoklipovej údernosti (akú poskytol minuloročný juhokórejský hit Ji zhan) sú len súborom chvatov, pri ktorých zápasníci skutočne vyvolávajú dojem komických primitívnych ľudoopov prejavujúcich tak svoju mužnosť a nadradenosť podmienenú fyzickou danosťou. V menej podstatných pasážach či pri tréningoch vidíme len časť zo zápasu, niekedy sa dokonca nedozvedáme, kto zvíťazil, pretože to rozprávač nepovažuje za podstatné. Chýba tu aj už takmer klasický "big hero" moment, na ktorom bol prakticky vystavaný celý žáner bojových filmov (hrdina je dlhú dobu bojuje, je opakovane zrážaný k zemi a keď to vyzerá, že je hotový, odrazu z posledných síl vstane a protivníka predsa za tónov heroického šlágru vyradí z hry) aj jasne vymedzená nemesis - absencia týchto základných kameňov len opäť dokladá Millerov nezáujem o pád do škatuľky žánrového filmu (pre zaujímavosť môžeme porovnať s minuloročným Rush, ktorý s ním má mnoho styčných bodov, ale je naopak absolútne klasicky pojatým športovým blockbusterom). Aby som sa však ešte vrátil späť k práci s informáciami a túto časť ukončil, len podotknem, že výrazne vplývajú na vnímanie motivácií postáv (môžeme si len domyslieť, na aký popud Dave na Foxcatcher nakoniec prišiel). ////////// Len drobná poznámka: Miller opakovane nenápadne používa dramatickú významovú montáž ruskej školy 20. rokov. Príkladná je pre to scéna pre začiatkom kvalifikačného zápasu. I to naďalej zdôrazňuje príklon k psychologickému tónu a preberanie odéru tradičného hollywoodskeho žánru, teda melodrámy. ////////// Asi najpôsobivejšia na filme je brilantná a sugestívne prenesená psychológia postáv a pretínanie vzťahov. Kontrastná manipulatívnosť zakomplexovaného du Ponta, zaslepenosť prostého Marka a Davidov triezvy pohľad na vec sa efektne zrážajú vo vlnách napätia a podpovrchovej agresie. S trochou nadsádzky môžem povedať, že by z Foxcatcher mohla byť viac než perfektná látka na strhujúcu antickú tragédiu s drtivým impactom - to by sa však Miller musel vzdialiť od reality, dej značne skresať do požadovaného (a nereálneho) časového rozpätia a rozpútať komorné peklo štyroch charakterov na pozemku nechutne bohatého rodu s krvavým záverom. Účinok skutočného filmu sa však od neho príliš nelíši a za seba môžem hrdo prehlásiť, že som sa ani chvíľu nenudil, práve naopak - bavil som sa kráľovsky. Cenu za najlepšiu réžiu a najlepšieho herca pre Tatuma z Cannes si Foxcatcher v mojich očiach dôstojne obhájil a ďalšie nominácie sú už teraz jasné. Jasné je mi aj to, že hneď ako sa objaví v kinách, zájdem si naň opäť. Ktovie, možno po druhom raze hodnotenie ešte mierne zdvihnem. 90% () (méně) (více)

Malarkey 

všechny recenze uživatele

Nenadchlo mě to. Foxcatcher mě prostě a jednoduše zklamal. Vypráví sice příběh, který je podle pravdy, a který by mohl být hodně zajímavý, jenže ho vypráví tak hrozně mimo osobně, že mi z toho vlastně bylo hrozně nijak. Během filmu jsem se děsně nudil, pozoroval naprosto průměrnýho Channinga a říkal si, jaké by to bylo s jiným hercem. Channing je tady totiž strašně bez emocí. To Steve Carell pro změnu dokazuje, že dokáže být i jiný herec, než jenom vyblázněný komik, čímž si mě dokázal získat. Stejně tak to dokázal i Mark Ruffalo, který předváděl naprosto perfektní výkon. Nejhorší ale pořád bylo to, jak všichni byli nepříjemní, negativní a nevyzařovali jakékoliv pozitivní emoce. Pak se na takový příběh kouká opravdu hodně těžce. ()

Galerie (34)

Zajímavosti (42)

  • Skutečný Mark Schultz na své facebookové stránce napsal, že film neodpovídá realitě a vypsal všechny věci, které si tvůrci vymysleli a upravili a uvedl, že osobnosti a vztahy mezi postavami jsou především fiktivní.  Pochválil ale výkon Channinga Tatum, (Mark Schultz), ke kterému dodat, že ho hrál dobře podle režisérových představ. Den před zveřejněním této zprávy na Facebooku napsal Schultz několik nesouhlasných zpráv na Twitteru, které poté smazal. (Patw)

Související novinky

TOP filmy 2015 dle TOP uživatelů ČSFD.cz

TOP filmy 2015 dle TOP uživatelů ČSFD.cz

30.12.2015

V letošním přehledu nej filmů, které viděli naši top uživatelé v roce 2015, jsme dali prostor i filmům s jiným rokem výroby/uvedení než 2015. Anketu vyhrál postapokalyptický akčňák Šílený Max:… (více)

Tatum rodičem na plný úvazek

Tatum rodičem na plný úvazek

01.06.2015

Channing Tatum se hodně drží akčních filmů a komedií, ve Vedlejších účincích nebo Honu na lišku ale předvedl, že zvládne i dramatickou roli. Kde se bude o oscarovou nominaci rvát příště? Jeho zájem… (více)

Filmy roku dle TOP uživatelů ČSFD.cz

Filmy roku dle TOP uživatelů ČSFD.cz

30.12.2014

Mezi za oceánem nejlépe hodnocenými filmy roku 2014 je hodně těch menších, nezávislých, které k nám ještě nedorazily - Inherent Vice, Birdman, Slídil, Whiplash, Hon na lišku, Kód Enigmy nebo Teorie… (více)

Reklama

Reklama