Wrong

Tak tady se Dupieux vykašlal na nějaké myšlenky a místo toho natočil jenom čistě absurdní komedii, která ze začátku sice celkem funguje a baví (nahlas jsem se ale skoro nezasmál, spíš tam byly úsměvné situace), ale mě osobně pak začínala strašně nudit. I přes to, že tam ještě pár úsměvných scén bylo, jenže tak jako tak, nudilo mě to. Ještě se mi teda líbila kamera. Ale jinak nic moc. A to jsem měl dojem, že mě Dupieuxovi filmy budou bavit, aspoň po Rubber jsem si to myslel. Jestli to bude mít pořád sestupnou tendenci, tak se na filmy od něj přestanu dívat. 2* (26.01.2020)

Takovej ten indie kousek, u nějž si v prvních minutách říkáte, jaj to se zase povleče, abyste v následujících minutách zjistili, že tu tak docela něco nehraje. Tolik absurdních situací, že člověk nemá čas uhnout pohledem a přestat vnímat dialogy. Průměrná jednohubka s neobvyklým kořením, jehož chuť vnímáte ještě dlouhé hodiny po polknutí. Hravé. 60% (04.11.2014)

Z celej tvorby Quentina Dupiexa mi Wrong príde, ako jeho najkompaktnejší film, práve tu mi zápletka príde najjednoznačnejšia a zdanlivo najnormálnejšia, aj keď samozrejme stále v jeho štýle, ale aj tak mi zo všetkých jeho filmov príde najslabší, aj keď samozrejme vôbec nie zlý. Úvodná scéna s požiarnikmi je skvelá, takže som sa opäť naladil na výbornú zábavu presne v Dupiexovom štýle, ale následne ma tá zápletka ani moc nezaujímala a celkovo sa mi zdalo, že sa tu Dupiex ešte trochu držal na uzde a tento jeho svet mi neprišiel až tak atraktívny, ako v ostatných filmoch a navyše viacero výrazných prvkov ma tu moc neoslovilo, ako napríklad vzťah so susedom, so záhradníkom, alebo agentúra na čele so spisovateľom. Ale aj tak sa na to pozerá stále celkom dobre, keďže aj tých zaujímavých nápadov je tu stále dosť, či už chodenie do práce niekoľko mesiacov po výpovedi, získanie pamäte z psích výkalov, snaha o telekinézu so psom a viacero bizardných dialógov. Obsadenie je bez väčších problémov, hlavný hrdina mi vyhovoval, rovnako aj väčšina vedľajších postáv, len na moje prekvapenie charizmatický William Fichtner, ktorý oživí každý film, v ktorom sa objaví ma tentoraz vôbec nebavil, ale za to môže hlavne postava, ktorú tu stvárňuje. Vizuálne je to Dupiexov štandard, ale sklamala ma hudba, tentoraz mi to tak neosviežovala, ako som si pri ňom zvykol. Takže aj Wrong je stále film, ktorý stojí za pozornosť a v porovnaní s bežnou produkciou je to dosť nápadité a uletené, ale predsa len od Dupiexa som si zvykol na ešte vyššiu úroveň. 61% (02.03.2016)

7:59…7:60. Vitajte v nevyspytateľnom labyrinte latentných metafor, pôsobivo prapodivného humoru a frivoľného naratívneho skotačenia Quentina Dupieux. Kto už tohto zanieteného maníka ako tak pozná, tak v podstate vie, čo ho čaká a tento ďalší meta-absurdistán ho potom nemôže prekvapiť, ale skôr opakovane rozjariť. Po hulvátskom/narcistickom gangu Chivers ("Steak") a vraždiacej pneumatike s telekinetickými schopnosťami Róbertovi ("Rubber"), tu máme - opäť len na prvý pohľad - triviálnu premisu o postrádajúcom psovi Paulovi, ktorá je neskôr rozvedená do relevantného apelu na dôležitosť hodnotového rebríčka a napokon sa dotýka až otázok bytostného charakteru...síce okrajovo a nepohodlne, ale dotýka. Priamych odpovedí či ľahko dešifrovateľnej filmovej artikulácie sa však nedočkáme, na to je Q.D. až moc sčítaný a preto sa radšej spolieha na dve dovednosti pozorného diváka, (1.) nepovyšovať logiku nad poetiku a (2.) vedieť abstraktne čítať. Ak to dotyčný nedokáže, "Wrong" bude preňho s najväčšou pravdepodobnosťou wrong skúsenosť po ktorej sa obohatený, asi moc cítiť nebude. U mňa nadmerná spokojnosť a zároveň ujistenie, že Q.D. má čo povedať a jeho rukopis je naozaj jedinečný; a to aj napriek priznanej inšpirácií svetoznámymi režisérmi. Tam je Buñuel, Kaufman, Lynch, ale aj Resnais alebo Coenovci. Žiadne zbabelé vykrádačky či plagiátorské prasačiny sa však nekonajú, jednotlivé analogizmy sú zasadené do autorského, podľa vlastných pravidiel fungujúceho fikčného sveta, skrz ktorý Q.D. tieto tvorivé aspekty šlendriánsky necituje, ale šikovne parafrázuje…aby nakoniec obhájil to, v čo sám verí - svojbytnosť svojej imanentnej a "na hlavu postavenej" vízie. Záverom treba dodať, že audio-vizuálna zložka je výborne zosúladená, casting presne sedí do zvoleného príbehového mustru prestriedavajúceho motívy (dez)ilúzie, sebazaprenia, naivity, úniku, nonsensovosti ale aj dobra a zla (uradujú hlbokomyseľný Master Chang, hotentotský sused Mike, lajbavý detektív Ronnie a samozrejme utrápený nešťastník Dolph) a momenty spadajúce do neoficiálnej kategórie WTF stoja zas raz za to. Takže merci beaucoup a čoskoro sa, Marilyn, vidíme. (07.12.2013)

První film, který jsem zhlédl od "Mr. Oiza". Zdejší hodnocení tu nelákalo na vyjímečný zážitek, ale naštěstí spřízněné duše mají jiný názor a měli pravdu. Do typické americké kinematografie opravdu nezapadá a je to dobře - aspoň pro mě. Kolotoč, který rozpoutá ztráta psa je dostatečně působivý a absurdní, že nemůžu dá míň než 4 hvězdy. A těším se na další podobné šoky od tohoto režiséra jako se tu objevily s palmou - jen houšť ;-) [ PŘÍBĚH: 2 /// ORIGINALITA: 3 /// NÁLADA: 2 /// ART: 1 /// STYL: 2 /// CASTING: 2 (3*MAX) ] (23.05.2013)