Wrong

Ano, přesně v sedm šedesát jsem potřebovala vidět něco inspirativního, něco, co mě vytrhne z letargie končícího roku a nakopne do novoroční aktivity... a tak jsem se rozhodla, že začnu být stejně otravná, jako náš hlavní hrdina a začnu se vyptávat na nesmysly vedoucí k hlubšímu zamyšlení, neboť jsem objevila, že na dotazech, které Dolph vznáší, není vlastně nic nepatřičného, jen jsme všichni podlehli obavám nevypadat jako hlupáci... a tak kdybychom se víckrát nesetkali, sbohem a šáteček. (12.01.2015)

Z celej tvorby Quentina Dupiexa mi Wrong príde, ako jeho najkompaktnejší film, práve tu mi zápletka príde najjednoznačnejšia a zdanlivo najnormálnejšia, aj keď samozrejme stále v jeho štýle, ale aj tak mi zo všetkých jeho filmov príde najslabší, aj keď samozrejme vôbec nie zlý. Úvodná scéna s požiarnikmi je skvelá, takže som sa opäť naladil na výbornú zábavu presne v Dupiexovom štýle, ale následne ma tá zápletka ani moc nezaujímala a celkovo sa mi zdalo, že sa tu Dupiex ešte trochu držal na uzde a tento jeho svet mi neprišiel až tak atraktívny, ako v ostatných filmoch a navyše viacero výrazných prvkov ma tu moc neoslovilo, ako napríklad vzťah so susedom, so záhradníkom, alebo agentúra na čele so spisovateľom. Ale aj tak sa na to pozerá stále celkom dobre, keďže aj tých zaujímavých nápadov je tu stále dosť, či už chodenie do práce niekoľko mesiacov po výpovedi, získanie pamäte z psích výkalov, snaha o telekinézu so psom a viacero bizardných dialógov. Obsadenie je bez väčších problémov, hlavný hrdina mi vyhovoval, rovnako aj väčšina vedľajších postáv, len na moje prekvapenie charizmatický William Fichtner, ktorý oživí každý film, v ktorom sa objaví ma tentoraz vôbec nebavil, ale za to môže hlavne postava, ktorú tu stvárňuje. Vizuálne je to Dupiexov štandard, ale sklamala ma hudba, tentoraz mi to tak neosviežovala, ako som si pri ňom zvykol. Takže aj Wrong je stále film, ktorý stojí za pozornosť a v porovnaní s bežnou produkciou je to dosť nápadité a uletené, ale predsa len od Dupiexa som si zvykol na ešte vyššiu úroveň. 61% (02.03.2016)

Ak neviete ako sa dá vykopnúť z roboty už raz vykopnutý zamestnanec, je to film pre Vás. Ak chcete vedieť, čo je za koncom sveta: poďte do toho. Ak sa túžite oboznámiť s pracovnými metódami vskutku vynikajúceho súkromného detektíva - neváhajte. Ak ste nevedeli, že genetickou mutáciou sa palma môže zmeniť na borovicu, pozerajte. Ak túžite po tom, aby sa sny naozaj splnili, dajte šancu filmu toho pravého Quentina. Zdanlivo v ňom nič nie je tak ako má byť. A predsa všetko dokonale sedí. Pokrivená realita každodenných rutinných životov cez dokonale odpozorované a následne dokonale nevhodné a pokrivené (wrong) zobrazenie. V ktorom ale predsa niečo sedí. Ak je celý Váš život na piču, zaobstarajte si psíka. Ak Vás aj ten náhle opustí alebo zmizne, stále je tu možnosť nadviazania telepatického spojenia s ním. S tým, kto Vás nikdy nezradí. Bezproblémové naladenie na rovnakú vlnu. 6:59? Čas vstávať do práce. Veď už sa blíži 6:60. Poznámka: Ale pozor! Aj keď si už zaobstaráte nejakého domáceho miláčika, ktorý má silu vyliečiť Vaše osobné sračky, stále tu existuje dosť environmentálnych spolkov, ktoré hrabú na nesprávnom piesočku, a môžu Vám fatálne zavariť. V zlom, aj v dobrom. (13.01.2021)

Tak tady se Dupieux vykašlal na nějaké myšlenky a místo toho natočil jenom čistě absurdní komedii, která ze začátku sice celkem funguje a baví (nahlas jsem se ale skoro nezasmál, spíš tam byly úsměvné situace), ale mě osobně pak začínala strašně nudit. I přes to, že tam ještě pár úsměvných scén bylo, jenže tak jako tak, nudilo mě to. Ještě se mi teda líbila kamera. Ale jinak nic moc. A to jsem měl dojem, že mě Dupieuxovi filmy budou bavit, aspoň po Rubber jsem si to myslel. Jestli to bude mít pořád sestupnou tendenci, tak se na filmy od něj přestanu dívat. 2* (26.01.2020)

Už prvá scéna s požiarnikom vykonávajúcim potrebu na ceste mi naznačila, že nepôjde o nič "normálne" a že sa mám prichystať na niečo s čím vo filme zatiaľ nemám skúsenosti, čiže na poriadne strelenú raritku. Filmové pravidlá? Ustálená filmová šablóna? Zabudnite. Tu nie je nič čo by ste mohli očakávať a čo predvídať, film vás každým okamihom prekvapí nejakou novou absurditou plynúcou z jednotlivých situácií, z komicky absurdne stvárnených postavičiek a vlastne aj z celého Dolphovho "sveta". Jednoducho snímok je jedna veľká absurdita preložená ešte väčšou absurditou, kde jediným záchranným kolesom môže byť jedine ak tak geniálna spoločenská satira v labyrinte symbolov a metafor. Pri filme som však nemal potrebu Dupieuxove úmysly a pointu nejak zvlášť rozpitvávať, jednoducho mi stačilo nechať sa touto absurditou voľne unášať a baviť sa na uletených situáciách, pričom veľa z nich mi privodili kŕče v bruchu. Skrátka originálna vec s akou som sa vo filme stretol prvý krát. Režisér musí byť veľmi svojrázna osobnosť, zato však s plným batohom nápadov. 85/100 (11.11.2015)