Wrong

Ano, přesně v sedm šedesát jsem potřebovala vidět něco inspirativního, něco, co mě vytrhne z letargie končícího roku a nakopne do novoroční aktivity... a tak jsem se rozhodla, že začnu být stejně otravná, jako náš hlavní hrdina a začnu se vyptávat na nesmysly vedoucí k hlubšímu zamyšlení, neboť jsem objevila, že na dotazech, které Dolph vznáší, není vlastně nic nepatřičného, jen jsme všichni podlehli obavám nevypadat jako hlupáci... a tak kdybychom se víckrát nesetkali, sbohem a šáteček. (12.01.2015)

Zřejmě nejsem schopen snést všechno. Zřejmě také proto, že nemusím. Těžko byste hledali v nedávné době nějaký film, kterému by tak MOC seděl název. těžko byste také hledali v nedávné době film, který by mohl z fleku aspirovat na cenu za nejzbytečnější art-film. Film naprosto o ničem, tvářící se jako film o honbě za uneseně-ztraceným psem, navíc se maskující za jako komedii, možná s tak velkými a přehlubokými pokusy o zpodobnění čehosi v naprosto mou mysl míjejících nesmyslech, že při pohledu na Paula zevnitř díky zpřístupnění paměti jeho výkalů jsem to vypl a anihiloval každý jeden bit informací tohoto filmu, usadivších se na mém disku. Autorům doporučuji se na půl dne posadit do své vysněné kanceláře se 100% vlhkostí s teplotami kapalin blížícím se bodu mrazu. Tak vysoko totiž skončil můj zájem o... tohle. (28.03.2013)

Z celej tvorby Quentina Dupiexa mi Wrong príde, ako jeho najkompaktnejší film, práve tu mi zápletka príde najjednoznačnejšia a zdanlivo najnormálnejšia, aj keď samozrejme stále v jeho štýle, ale aj tak mi zo všetkých jeho filmov príde najslabší, aj keď samozrejme vôbec nie zlý. Úvodná scéna s požiarnikmi je skvelá, takže som sa opäť naladil na výbornú zábavu presne v Dupiexovom štýle, ale následne ma tá zápletka ani moc nezaujímala a celkovo sa mi zdalo, že sa tu Dupiex ešte trochu držal na uzde a tento jeho svet mi neprišiel až tak atraktívny, ako v ostatných filmoch a navyše viacero výrazných prvkov ma tu moc neoslovilo, ako napríklad vzťah so susedom, so záhradníkom, alebo agentúra na čele so spisovateľom. Ale aj tak sa na to pozerá stále celkom dobre, keďže aj tých zaujímavých nápadov je tu stále dosť, či už chodenie do práce niekoľko mesiacov po výpovedi, získanie pamäte z psích výkalov, snaha o telekinézu so psom a viacero bizardných dialógov. Obsadenie je bez väčších problémov, hlavný hrdina mi vyhovoval, rovnako aj väčšina vedľajších postáv, len na moje prekvapenie charizmatický William Fichtner, ktorý oživí každý film, v ktorom sa objaví ma tentoraz vôbec nebavil, ale za to môže hlavne postava, ktorú tu stvárňuje. Vizuálne je to Dupiexov štandard, ale sklamala ma hudba, tentoraz mi to tak neosviežovala, ako som si pri ňom zvykol. Takže aj Wrong je stále film, ktorý stojí za pozornosť a v porovnaní s bežnou produkciou je to dosť nápadité a uletené, ale predsa len od Dupiexa som si zvykol na ešte vyššiu úroveň. 61% (02.03.2016)

There's something seriously wrong with this one. Dupieux a jeho další zářez na poli filmového WTF. Artová hodinka a půl solidní vizuální stránky, která je naplněná stejně jako příběh detaily, které jinde neuvidíte a Williamem Fichtnerem, který hraje asiata. Je potřeba říkat více? Ano, ten film je divný, je úchylný a je s ním hned několik věcí v nepořádku, nicméně s čistým svědomím nemohu říct, že jsem se nudil. Dokonce mě nápaditost autora donutila se nad některými elementy příběhu přihlouple usmívat. [65%] (29.03.2013)

7:59…7:60. Vitajte v nevyspytateľnom labyrinte latentných metafor, pôsobivo prapodivného humoru a frivoľného naratívneho skotačenia Quentina Dupieux. Kto už tohto zanieteného maníka ako tak pozná, tak v podstate vie, čo ho čaká a tento ďalší meta-absurdistán ho potom nemôže prekvapiť, ale skôr opakovane rozjariť. Po hulvátskom/narcistickom gangu Chivers ("Steak") a vraždiacej pneumatike s telekinetickými schopnosťami Róbertovi ("Rubber"), tu máme - opäť len na prvý pohľad - triviálnu premisu o postrádajúcom psovi Paulovi, ktorá je neskôr rozvedená do relevantného apelu na dôležitosť hodnotového rebríčka a napokon sa dotýka až otázok bytostného charakteru...síce okrajovo a nepohodlne, ale dotýka. Priamych odpovedí či ľahko dešifrovateľnej filmovej artikulácie sa však nedočkáme, na to je Q.D. až moc sčítaný a preto sa radšej spolieha na dve dovednosti pozorného diváka, (1.) nepovyšovať logiku nad poetiku a (2.) vedieť abstraktne čítať. Ak to dotyčný nedokáže, "Wrong" bude preňho s najväčšou pravdepodobnosťou wrong skúsenosť po ktorej sa obohatený, asi moc cítiť nebude. U mňa nadmerná spokojnosť a zároveň ujistenie, že Q.D. má čo povedať a jeho rukopis je naozaj jedinečný; a to aj napriek priznanej inšpirácií svetoznámymi režisérmi. Tam je Buñuel, Kaufman, Lynch, ale aj Resnais alebo Coenovci. Žiadne zbabelé vykrádačky či plagiátorské prasačiny sa však nekonajú, jednotlivé analogizmy sú zasadené do autorského, podľa vlastných pravidiel fungujúceho fikčného sveta, skrz ktorý Q.D. tieto tvorivé aspekty šlendriánsky necituje, ale šikovne parafrázuje…aby nakoniec obhájil to, v čo sám verí - svojbytnosť svojej imanentnej a "na hlavu postavenej" vízie. Záverom treba dodať, že audio-vizuálna zložka je výborne zosúladená, casting presne sedí do zvoleného príbehového mustru prestriedavajúceho motívy (dez)ilúzie, sebazaprenia, naivity, úniku, nonsensovosti ale aj dobra a zla (uradujú hlbokomyseľný Master Chang, hotentotský sused Mike, lajbavý detektív Ronnie a samozrejme utrápený nešťastník Dolph) a momenty spadajúce do neoficiálnej kategórie WTF stoja zas raz za to. Takže merci beaucoup a čoskoro sa, Marilyn, vidíme. (07.12.2013)