Stejná srdce

Zaujímavý pohľad na kontroverznú tému rozpútania AIDS v USA v 80. rokoch minulého storočia a americkou vládou počiatočné ignorovanie a neliečenie tejto choroby, ktorá sa rozhodne netýka, ani nevznikla kvôli homosexuálom ako si ešte aj dnes dokážu poniektorí myslieť. Dnes už vieme, že na jej následky zomrelo niekoľko miliónov ľudí, od chlapov po ženy bez rozdielu orientácie, od kozmopolitnej Ameriku po rurálnu Afriku. Normal Heart obsahuje takmer všetko čo by v súčasnosti mal mať podobný film z takéhoto prostredia pojednávajúci práve o tejto téme. Je spracovaný veľmi decentne, bez akéhokoľvek gýču, bez akéhokoľvek prvoplánového emočného vydierania alebo zbytočného tlačenia na pílu. Decentne, rozumne, s citom, bez zbytočnej kontroverzie ponúkne veľmi civilný pohľad na udalosi. Vznikla tak úprimná dráma a doslovný herecký koncert všetkých zúčastnených. Priam excelentné herecký výkony pre mnohých v netradičných úlohách podali všetci do jedného. Či je to vynikajúci Mark Ruffalo, ktorý dáva hravo zabudnúť na svojho Hulka, skvelý, menej známy Matt Bomer v úlohe Ruffalovho priateľa, ktorý musel prejsť rapídnou fyzickou premenou a stvárniť aj chorobu ubitého, na kosť vychudnutého mladíka alebo pre mňa jedno z najväčších prekvapení v podobe Taylora Kitscha, u ktorého by som po jeho akčných úlohách nikdy nepovedal, že dokáže uhrať aj podobnú postavu. Tradične skvelá Julia Roberts si následne úlohu priam užíva. Režisér sa navyše nevyhýba ani zobrazeniu na pohľad nie práve príjemných príznakov choroby a následné trápenia, avšak ani sexuálnym výjavom, ktoré jednoducho k životu patria, ale zbytočne to s nimi nepreháňa, ani sa nesnaží poburovať. Normal Heart má však problém s tým, že si na seba zobral až príliš veľké sústo. Snaží sa totiž otvárať až priveľa tém súčasne, od prepuknutia choroby samotnej v USA, cez politické ignorovanie problému, až po kritiku vtedajšej homofóbnej spoločnosti, do toho sa navyše primiešavajú rôzne vzťahy medzi značným počtom postáv. Napriek vyše dvoj hodinovej stopáži sa ale nie všetky darí dostatočne rozpracovať a k mnohým film nezaujme ani jasné stanovisko. Navyše občas pôsobí dosť oklieštene a problémy priveľmi individualizuje a sústreďuje na okruh vybranej vzorky postáv bez ponúknutia globálnejšieho pohľadu na problém. Síce s drobnými muchami, stále sa však jedná o tradičnú prvotriednu produkciu z dielne HBO a tie queer filmy začínajú byť nejako podivne kvalitné. Minulý rok tu bola výborná lesbická Blue Is The Warmest Color, tento rok zase pútavé Normal Heart. CELKOVO: 4* (8/10) (05.09.2014)

V první polovině hodně syrové drama o výskytu AIDS v domněle vyspělé kultuře, která ale podobný problém vůbec nechce přijmout, natož pak pochopit. Chvílemi je v oné první půlhodině film sexuálně dost explicitní. Na druhou stranu, ve druhé polovině filmu se rozjíždí série hereckých teatrálních výkonů, u kterých je patrné to, že se jedná o přerod divadelní hry do filmařské podoby. V tomto případě za zmínku určitě stojí Mark Ruffallo a hlavně Julie Roberts, která mě svojí postavou hodně překvapila, až bych ji skoro nepoznal. Celkově vzato se jedná o zajímavé drama hlavně tím, že něco takového se ve světě v osmdesátých letech vůbec dělo. (22.11.2017)

Murphy v režisérském křesle, na place Ruffalo, Kitsch, Roberts, Parsons, Molina a Pitt jako výkonný producent? To je na nějaký obyčejný TV film podezřelé, říkám si. A taky že jo, on to není vůbec obyčejný TV film. Když ho budu vnímat jako dokument, oprostím se od předsudků a budu dělat, že sem tam něco nevidím, tak je to výborný, geniální a naprosto úžasně zahraný film. Rakovina? Vážně se AIDSu tak říkalo? To jen svědčí o faktu, že lidstvo není na boj s jakoukoliv novou nemocí připraveno. Lék se hledá jen velmi obtížně, proces brzdí byrokracie a tupé mozky, které konají, až když se jedná o jejich vlastní zájem. Proto jsou biologické zbraně pro lidstvo největší hrozbou. Právě proto. Bylo to zase z trochu jiného soudku, než například Klub poslední naděje. Dokonce si myslím, že toto bylo o kus (nikoli kousek) lepší. I když je pravdou, znovu to chtít vidět asi nebudu. (12.08.2014)

Vida ho, Ryan Murphy, který mi se svým kolegou pravidelně hýbal žlučí v amerických hororových storkách, dokáže ukočírovat velmi slušný celovečerák. A je fuk, že "jenom" televizní, protože tenhle s přehledem strká do kapsy i širokou konkurenci z velkých pláten. Gay drama z období americké sexuální revoluce s vynikajícím hereckým přednesem většiny zúčastněných. Philadelphia to není, ale má to k ní zatraceně blízko. Takže nezapomeňtě, šprcku vždycky do kapsy sebou, kluci. Nikdy nevíte, zda tam na vás za rohem nečíhá nějaký ten zákeřný retrovirus. (20.02.2015)

Začnem pozitívne. Téma s historickým rámcom je bez debát zaujímavá a stále (i keď to niekomu môže pripadať už takmer zbytočné) má svoj spoločenský význam. Herci sú zväčša veľmi slušní (predovšetkým samozrejme prvých päť mien v kolonke obsadenie, ale veľmi príjemne ma svojím výkonom prekvapil Jim "Sheldon" Parsons) a hlavne majú čo hrať. A tu by asi výčet skončil, hurá na negatíva. Scenár zrejme nie je zlý, ale z jeho prevedenia do televíznej podoby srší číry kalkul a vykonštruovanosť na úkor zobrazovanej tématiky, ale v prospech podliezaniu divákovi, snahe ho "vzdelávať" (didaktickosť Murphyho prenesenia Kramerovej divadelnej hry je jasne zreteľná) a prinútiť súcitiť s hlavnými aktérmi (problém číslo jedna - nechcená individualizácia problému, keď sa tvorcovia úporne vyhýbajú akémukoľvek globálnemu pohľadu na vec). Navyše si film sám v nejednej veci odporuje, keď, citujem, "nemusí robiť z homosexuálov obete, keď to nepotrebujú"; lenže čo by to bolo za gay drámu bez moderných kvázi mučedníkov? Ale aby sa nepovedalo, divák musí byť aj svedkom vnútorných rozkolov a rozbrojov v samotnej gay komunite, aby sa preukázalo, že v chúlostivej otázke nie je ani tak súdržné spoločenstvo jednotné, to je predsa jasné. A samozrejme, aby si divák nemyslel, že si za to nemôžu sčasti aj sami, musí byť film maximálne otvorený, pikantne ilustrujúci voľnosť vo vzťahoch a sexuálnu neviazanosť, jemne afektované správanie, ale zároveň aj drsnejší slovník, no a samotnú bezočivosť úradov pozerajúcich sa s rukami za chrbtom inam. Lacná šokantnosť (a občasný pátos) par excellence, ktorej sa podarilo skôr pozíciu homosexuálov v mojich očiach zhoršiť, než naopak. Navyše je plná klišé a obohraných situácií a archetypov (Ruffalo je stelesnením klasického rozhnevaného muža, ktorý vlastne brojí proti každému a všetkému), ale aj prehnane dlhá (tých 133 minút mi prišlo ako tri hodiny). Stereotypizácia do za (a neandrtálcov alebo za (b obetí systému sa po tak dlhú dobu nedá vydržať. Keď film o homosexuáloch, tak Brokeback Mountain s Ang Leeovou citlivou pomalou réžiou, prípadne o niečo slabšia Philadelphia, ktorá s témou pracuje zaujímavejšie. Alebo AIDS z iného uhlu rozoberajúci Dallas Buyers Club. Hlavne však nie toto. Oficiálne zrejme prvé sklamanie z produkcie HBO. Komentár č. 1500. 40% (31.07.2014)