Jasmíniny slzy

"Blue Jasmine" je filmom, ktorý v mnohých aspektoch musím oceniť. V prvom rade herecký výkon Cate Blanchett je skutočne ohromný. Dala do toho úplne všetko čo mala. Film vyzerá dobre, je zrežírovaný dobre a je aj celkom originálny. No na druhú stranu mi hlavná hrdinka liezla počas celého filmu tak neskutočne na nervy, že som ju nedokázal absolútne stráviť. Jedna vec je podať skvelý výkon... no úplne iná je chcieť, aby mi postava nebrnkala na moje nervy. Film nie je veľmi príjemný na pozeranie. Komediálne momentky? Ja som sa na tom nezasmial ani raz. Neviem čím to bolo. Skôr som mal pocit, že film sa ani nesnažil nás nejakým spôsobom rozosmiať. Ak to mala byť seriózna dráma, tak potom je niečo iné. No je to klasifikované ako komédia. Tým pádom čakám nejaký humor. A tak ako hlavná hrdinka, ani ostatné postavy mi toho moc nepridali. Neviem na koho stranu sa vo filme postaviť, lebo reálne nie som asi na žiadnej strane. Tieto slzy mi hold absolútne nesadli a z filmu som si neodniesol vôbec nič. Nudilo ma to, deprimovalo ma to a zanechalo na jazyku nepríjemnú pachuť. Je to hrozné? Nie. Myslím si, že som videl oveľa horšie filmy a minimálne je to veľmi kompetentne a kvalitne natočené. No nič viac si z toho asi nevezmem. Hodnotenie: C- (18.03.2015)

Ja by som Jasmínine slzy nenazval ani tak novým filmom Woodyho Allena, ako novým filmom Cate Blanchet a Allen akoby ani nechcel svoj štýl drať do popredia, podstatný je výkon hlavnej predstaviteľky. Niečo podobné som kedysi cítil pri Stella Dallas od rovnako osobitého Kinga Vidora. Samozrejme je znalému divákovi jasné, že keď vstupuje nejaký pár do bytu a je tam párty, tak je v Allenovom filme a džezík jemne doplňuje znova dialógy, lenže v tomto prípade to bolo často v kontraste s tým, čo postava cítila a rovnako je to aj s dialógmi jednej skupiny ľudí v jednej miestnosti, ktoré vyvolávali v kinosále smiech a Jasmine v druhej, z ktorej pocitov nám bolo ťažko. Takže pre mňa sú Jasmínine slzy film kontrastov Allenových trademarkov. Dôvodom, prečo som natoľko spokojný je ale fakt, že film je kanonádne konverzačný, chytí hneď od začiatku a ženie sa pomerne rýchlo vpred a divák nemá šancu kontrolovať čas. Pokiaľ tento film berieme ako artový, tak je to dosť ojedinelé pozitívum. Jemná kritika by sa mohla týkať určitého zaškatuľkovania postáv na jednej strane ako snobov, ktorí sú bez výnimky povrchní a na tej druhej ako jednoduchších ľudí, ktorí sú vykreslení ako citovo vyzretejší. Pokiaľ ale Allen chápe tak dobre smer vývoja medziľudských vzťahov v 21. storočí a má pritom pomaly 80, tak klobúk dole pred jeho vyhýbaním sa dobiedzajúcej senilite. Už sme ju u neho pár krát zažili. (03.09.2013)

"Čo bude, až Woody nebude?" - napísala kedysi kleopatra k jednému Woodymu. Hovorím si to skoro pri každom jeho filme. Takéto dialógy nikto iný nepíše. Takto vykresliť postavy a tak trefne ich obsadiť hercami, ktorí si za minimálny honorár vychutnávaju každu repliku, nikto iný nevie. Ľudské, inteligentné, citlivé, s nadhľadom a miernou iróniou podané. Tentoraz i smutné, s hlavnou postavou súcitiace. (04.10.2013)

Může se jevit jako omezující, že film je vystavěn kolem jediné postavy, ale nakonec to ani nevadí, to jen pan Allen umně na jednotlivci vykresluje neduhy celé sorty (zbohatlé) společnosti. Jasmine se dokáže chovat jako neskutečná kráva a osud ji to dává pořádně sežrat. Nesympatie se střídají se soucitem, z diváckého pohledu nevíte, jaké stanovisko zaujmout. Jasmine je opravdu více lidská než "filmová" postavička a Cate Blanchett ji hraje božsky. Z hlediska nějaké sociální psychologie je film dost zajímavý (a smutný), ale podobně jako u Match pointu mi nesympatické charaktery kazily zážitek. 7/10 (15.01.2014)

Som rád, že je vidieť, že Woody Allen nezaháľa a kráča s dobou. Blue Jasmine (paradoxne vizuálne ladená do nažltlého odtieňa) je elegantne smutná, ironicky sklamaná, pesimisticky zvádzajúca svoj boj so životom a depresiou. Allenove filmy sú až na pár výnimiek v poslednej dobe skôr smutné než veselé, nemajú ten niekdajší nadhľad a bláznivosť, ale sú čo do humoru striedmejšie a viac "zo života". Blue Jasmine je najmä film o odmietaní pomoci, nepripúšťania si reality a z toho vyplývajúcej nemožnosti vymaniť sa z bludného kruhu rozpadávajúcich sa vzťahov a tvrdých nárazov na dno. Rozprávanie v dvoch líniách a kontrast dominancie Jasmine a Ginger v domácom prostredí, ktoré zadáva možnosť na divácke porovnanie spolu s výkonom Cate Blanchett sú hlavným esom v rukáve. Už je to tak, Woody Allen prepadol depresii. Snáď nie nadlho. 75% (29.07.2014)