Dvojník

Letošní rok je na filmy s dvojníky poměrně bohatý. Porovnání s Enemy se rozhodně vyhnout nedá. Minimálně základní zápletka je velmi podobná, kdy je hlavní postava vystavena skrz dvojníka svým snům a představám. Ayoade se ale pohybuje mimo časoprostor, ve světě, který připomíná zvrhlou diktaturu. Lidé jsou zde pouze data. Vlastně by se oba filmy daly vyložit stejně, přičemž The Double je v některých aspektech doslovnější, stylovější, atmosférou ještě zoufalejší a jako celek, typicky britsky, černohumorný. (06.05.2014)

Zajímavá atmosféra, poněkud surrealistická vize jakési blízké budoucnosti nebo podivné současné alternativy, mírně přehnané, ale přece jen ten příběh je pojat poněkud nešťastně, divně, a navíc člověk po pár minutách nikoliv tuší, ale ví, kam směřuje. To mne u filmů vždy moc mrzí, když chybí něco překvapivého, něco, s čím divák nepočítá. Zde se dá počítat se vším, co vás napadne zhruba po osmi minutách filmu, a to se i stane. Jde to vlastně odnikud nikam a nic to nepřináší. Připomíná mi to české romány, co dostávají Magnesii Literu - zhouba, zmar, deprese. (31.07.2014)

Tiesnivá japonská tieňohra syntetického filmového výrazu v kulisách komunistickej dystopie podivného bezčasia, kde hrá klubový jazz, Kafka rozprestiera havranie krídla a pojedá malých červíkov v ľudských hlavách. Som, bol som, budem? Tí múdrejší ohýbanie filmového času a priestoru rýchlo prekuknú a pristúpia na pravidlá hry, ktorá, impozantne umocnená atypickým užívaním tradičných filmových technológií (spomeňme čokoľvek - kamera, strihová skladba, hudba a zvukové efekty, nasvietenie, pozadie, triky), triumfálne predstavuje osobitú kategóriu zábavy. Štýlové divadlo života v chladných priestoroch nekonečných radov kancelárií, bufetov a panelákov, kde sa empatia zhlukuje v detailoch tvárí vystupujúcich zo šerosvitu. Tu niekto obedoval Lyncha, ale udržal sa na vlastnej koľaji._____Ostatne, film sa začína záberom z vlaku, ktorý ho vopred definuje - na Simona, ktorého vidíme sedieť na sedadle skrz priesvitné sklo, dopadajú cez okienko lúče svetla, v ktorých akoby sa takmer strácal, keď pred ním zastane postava. A neskôr Simon hovorí: „Lebo ja viem, aké to je cítiť sa stratený, osamelý a neviditeľný.“. A my i bez toho, aby sme videli jej tvár, tušíme, kto bola postava, ktorá zastala vo vlaku pred Simonom a povedala: „Sedíte na mojom mieste.“_____Hypnos a Morfeus, bohovia sveta, ktorý nebol. 85% (04.03.2015)

Obdivuhodné je, že i přes užití mnoha stylů a inspirací od Dostojevského a Kafky, přes Orwella, Gilliama, Gondryho až k Kaurismäkimu, se Ayoademu očividně ve spolupráci s Korinem podařilo vytvořit soběstačný styl a úchvatnou atmosféru. Dotaženost motivů a kompletní pochopení předlohy ale trochu chybí. (20.04.2014)

Je to dosť dobrý umelecky ladený thriller. Má celkom dobrý príbeh o uzavretom mladíkovi, ktorý nie je vôbec spokojný so svojim životom, aj napriek svojim schopnostiam je v práci prehliadaný, v kolektíve sa nevie presadiť a navyše sa mu páči jeho kolegyňa, ktorá ale o neho tiež veľký záujem nemá. No raz do práce nastúpi muž, ktorý vyzerá presne ako on a keďže je jeho pravým opakom, okamžite sa stáva obľúbencom okolia. Spočiatku to má aj svoje výhody, ale čoskoro si začína uvedomovať, že mu jeho nový kolega môže zničiť život, o čo sa aj začína snažiť a tak sa musí konečne prekonať, aby ho zastavil. Spracovanie sa mi páči, už od samotného začiatku som vedel, že ma to bude baviť a našťastie sa na tom nič nezmenilo až do konca. Dej síce sám o sebe nie je zase až tak výnimočný, aj keď stále viac než dobrý, celé to fungovanie oboch dvojníkov je skvelo zvládnuté a rovnako vzťah s kolegyňou a dokonca ma aj dosť prekvapilo, že je to úplne zrozumiteľné, takže nie je potreba výraznejšie premýšľať. Ale rozhodne hlavným kladom je celé toto prevedenie, táto kombinácia noiru, surrealistického štýlu, schizofrénie a trochu aj tej depresie, ktorú z toho cítiť, pričom ma tiež zaujalo, že sa to celé odohráva výhradne v noci mi sadla veľmi dobre a práve vďaka tomu ma to vtiahlo a do konca nepustilo. Síce práve ten úplný záver by som si prial trochu iný, toto mi prišlo také nevýrazné, ale to už je to najmenej a filmu to určite neubližuje, aj tak sa mi to páčilo od začiatku až do konca. Herecké obsadenie je na tom dobre, Jesse Eisenberg je úplne ideálny a to v oboch postavách, k tomu moja obľúbená Mia Wasikowska a ešte pár zaujímavých vedľajších postáv, hlavne nadriadený. S réžiou a technickou stránkou som nadmieru spokojný, zaujímavá vizuálna stránka a hlavne tá skvelá atmosféra celkové prevedenie, tu nemám čo vytknúť. A pochvalu si zaslúži aj zaujímavý výber hudby. Takže na plné hodnotenie to nie je, ale aj tak som veľmi spokojný, dostal som presne to, čo som pôvodne čakal a aj chcel. 77% (16.06.2014)