Vymítač ďábla

Na počiatku 70. rokov Blatty napísal Exorcistu, ktorý bol o pár rokov nato sfilmovaný a Blatty nielenže do podoby scenára zadaptoval svoju vlastnú knihu, ale dokonca film produkoval. To sa stáva skutočne len málokedy, sfleku mi napadá azda len Hellraiser, ktorého podľa svojej novely natočil a napísal spisovateľ Clive Barker. Blatty mimochodom cca 10 rokov predtým spolupísal crazy komédiu Komisár Clousea na stope, takže duševne pripravený na totálny horor zjavne bol. Exorcista sa stal šokujúcou senzáciou a neskutočným trhákom. Pri rozpočte 12 miliónov dolárov celosvetovo trhol 441, čo by bolo neuveriteľné a fenomenálne ešte i v r. 2023, kedy koment aktualizujem. Akadémia bola taktiež nadšená, viď. 10 (!) nominácií na Oscara, pričom dve filmári premenili na zlato a to vrátane najlepšieho adaptovaného scenára, za čo si tým pádom samozrejme sošku prevzal Blatty. Je logické, že sa v nasledujúcich desaťročiach univerzum rozrástlo o sequely, prequely a dokonca seriál z r. 2016, ktorého prvá séria je mimochodom plnohodnotným pokračovaním filmovej jednotky. Filmovú trojku Blatty už osobne režíroval napriek tomu, že s dvojkou nechcel mať nič spoločné. Prvý Exorcista je nielen základný pilier satanských hororov (spolu s Rosemary má dieťatko a Omenom, apropo všetky tri vznikli podľa kníh), ale tiež legenda hororového žánru ako takého s množstvom nezabudnuteľných momentov, nepríjemných scén a pasáží, ktoré skultoveli (vracanie, krucifix, hlava). Paradoxne na mňa viac zapôsobila mrazivá prvá polovica. Počas nej sa „len“ uťahuje desivá slučka osudu a postavy začínajú chápať, s kým beštiálnym zlom majú dočinenia. Na čom má kus podielu i parádna pochmúrna výprava (to exteriérové schodisko!). Film obecne disponuje vynikajúcou atmosférou 70. rokov, kedy ostatne vznikli jedny z najslávnejších hororov v histórii (Votrelec, Halloween, Carrie, Teraz sa nepozeraj, Suspiria). Akonáhle sa v druhej polovici roztrhne vrece s explicitnosťami a brutálnymi nechutnosťami, už ma to až tak nedojímalo. Problém s filmom (na rozdiel od fantastickej knihy) mám ohľadom kastingu. Jediný, kto sa mi vyložene páčil, bol nezabudnuteľný Max von Sydow ako Merrin. Vždy je skvelé vidieť silných dramatických hercov v hororoch. Treba ale dodať, že ak dáme bokom skvelý prológ, objaví sa Merrin v deji až cca polhodinu pred koncom (a teda dole klobúk, vyzerá na 100 rokov a pritom mal len 44). Ostatní boli fajn a snažili sa (niektorí až čertovsky...hahahaha), ale ako Chris, tak jej dcéru Regan a mladého kňaza Merrina som si počas čítania predstavoval úplne inak; ich hereckí predstavitelia sa mi bohvieako (hahahaha) nepozdávali. Smutné je i to, že tvorcovia (paradoxne v čele s Blattym) zmenili nejeden charakter. Chris bola v knihe žoviálna raketa, vo filme je to taká... tetka. Detektív bol v knihe hotový Columbo, vo filme už viac štandardnejší (= nudnejší) policajt byť nemohol. Naopak, film je o čosi lepší, čo sa týka majordóma Karla, ktorého knižná dejová linka bola zbytočná a tak by ste ju vo filme hľadali márne, čo je fajn. Snímka je známa i prostredníctvom špeciálneho režisérskeho zostrihu, ktorý je oproti bežnej verzii dlhší o pár minút, ale ak dáme bokom slávnu pavúčiu chôdzu, tak vás nič zásadné nečaká. (28.11.2004) (méně) (více)