Little Boy

Je to pekný film? Určite áno! Je to o vzťahu otca so synom? Ani omylom! Je to prezentácie jednosmernej lásky potomka k hlave rodiny, ktorý bol počas dospievania jeho vzorom, či jediným priateľom. Samotný snímok určite nezobrazuje ich vzájomnú naviazanosť, nakoľko otec ako taký, v tomto smere nehrá žiadnu rolu. Teda hlavne fyzicky nie. "Little Boy" je propagandistický počin obhajujúci zvrhnutie atómovej bomby na Hirošimu pod rúškom viery, ktorá samotný skutok obhajuje, či Boha, ktorého to bola vôla. Osobne ma veľmi mrzí, že podaktorí tvorcovia spoza mláky nemajú chrbtovú kosť, a obhajujú skutky svojich "mecenášov" z obdobia 2 svetovej vojny, obalia to do takéhoto sentimentálneho počinu, ktorý im následne zhltne 3/4 divákov. Ale aby som nefilozofoval, nekritizoval, ide o veľmi vnímavý, jemný film, s výborným scenárom, ktorého udalosti do seba krásne zapadajú a nekomplikujú ho. Na jednej strane nútia zamyslieť sa, na druhej, hlava z neho rozhodne nikoho bolieť nebude. Pravdu povediac, napriek silnej manipulovateľnosti si "bez problémov" získa "oko" diváka. Moje hodnotenie treba brať s veľkou rezervou. (12.05.2016)

Nádherný film z vojnového obdobia s veľmi roztomilým malým chlapcom v hlavnej úlohe. Akonáhle som zbadal Japonca Osimota, vycítil som akým smerom sa bude príbeh uberať. Postupne budované priateľstvo medzi chlapcom a Japoncom, ktorého nenávidí celé mestečko zaberá prevažnú časť filmu. Hlavným motívom však ostáva láska medzi otcom a a synom, ktorá je vykreslená tak silne, že v závere neostane suché ani jedno oko. Kto to zvládne, zaslúži si medailu za statočnosť... Film sa odohráva na vojnou nepoznačenom území USA, ale pár vojnových scén z Filipín sa tu vošlo a sú skvelé. Len som si povzdychol, že by som si toho želal viac. Takmer celý film je vyrozprávaný s ľahkosťou, jemným humorom a smutný je až samotný záver. Sú to však slzy šťastia...80%. (20.02.2016)

Láska medzi otcom a synom v tej najčistejšej forme, o takom niečom sníva každý rodič, pričom si želá aby to nikdy neskončilo... Film by sa dal v každom ohľade považovať za akýsi univerzálny kompromis. Na jednej strane je tu cítiť pomerne silný náboženský nátlak (podľa mňa sa snímok bude dlhý čas premietať v pastoračných centrách), avšak na druhú stranu tento nátlak nijako neuráža myslenie neveriaceho. Tiež si myslím, že sa tu podarilo vyvarovať sa povrchného a lacného sentimentu, namiesto toho tu emotívna stránka vplýva na diváka prirodzene a nenútene. Čiže každý si tu nájde to svoje. Navyše príbeh (očami malého chlapca) je vyrozprávaný veľmi pútavo a aj napriek smutnej téme s častými humornými spestreniami. Veľká spokojnosť. 80/100 (07.05.2016)

Od první do poslední minutky zcela jasně vykalkulovaný film, který je předurčen k tomu, aby se líbil a aby dojímal, pokud možno několikrát. Nic proti, takových filmů je kupa, ale tady to už trošku tvůrci přepískli. Malý chlapec a dokonce i jeho otec mi připadali snad až lehce retardovaní, aby byl výsledek o to působivější. Nejvíc mě naopak potěšila stále perfektní Emily Watson a japonský veterán Tagawa, který se hodně vzdálil svým "krutopřísným" rolím z devadesátých let a je zde rozhodně nejsympatičtější postavou. Podtrženo sečteno je to pěkný filmový zážitek, který bych doporučoval na nedělní odpoledne na vylepšení nálady, že musím jít v pondělí do práce. Přemýšlím ale o druhém zhlédnutí, tak třeba se to do mě zakousne víc. Zatím to jenom velmi lehce sjelo po povrchu. (29.09.2015)

Příjemný film ke shlédnutí s manželkou či milenkou, které si rády u filmu pobrečí a stačí jim to. (manželka brečela od začátku do konce...) Pro mě to bylo ale trochu málo. Herecky byl film poměrně nevýrazný. Jediný, kdo za to opravdu stál byla Emily Watson. I Kevin James v jiné než potrhlé pozici byl příjemným zpestřením, ale ostatní výkony byly velmi rychle zapomenutelné. V závěru musím ale film hodnotit nadprůměrně, doják je prostě doják :-) (15.12.2016)