Dravec

Na Giovanniho poměrně neobvyklý film, který mě bohužel trochu zklamal. Tempo je vražedně pomalé, ty politické pletky zmatené a plytké a nějaká větší pointa nebo silnější zakončení chybí. Celé je to tak nějak o ničem. Hlavním tahounem filmu je tedy pochopitelně Lino, který zachraňuje leccos. Jeho záhadný cynický zabiják je vskutku zajímavý.  Jo a ještě hudba Francoise de Roubaixa: ta je taky úžasná! (08.07.2019)

V meste Veracruz, ktoré mimochodom leží v Mexiku, sa v roku 1938, schyľuje k akejsi menšej (kontra)revolúcii, no skôr by som to nazval tak, že sa pripravuje očividný „puč” , ktorý je priamo koordinovaný z tých najvyšších sfér, pretože odstránenie bývalého prezidenta republiky, tak jednoznačne pociťujem a vnímam, keďže namiesto obete, má zasadnúť do úradu jeho, povedzme tak trochu naivný vnuk Miguel "Chico" Juarez, že by sa následne mal stať „národným hrdinom”. Samozrejme, že sa „chlapec” na túto akciu nepodujme úplne sám, vlastne je to ešte len taký (ne)obyčajný „zelenáč”, no zároveň by som ho určite nepodceňoval, a ani vonkoncom nezatracoval, o čom sa v podstate neskoršie presvedčí i sám protagonista, čiže profesionálny a chladnokrvný vrah, menom Rital, ktorý sa musí najprv nejako na to konkrétne „miesto činu” aj dopraviť, čo mám možnosť hneď vidieť vo vkusne zostrihanej, úvodnej pasáži, čím som sa rovnako sám presvedčil, že v žiadnom prípade nebude hroziť časté zívanie, či poprípade ešte častejšie sa pozeranie na hodinky, kedy už konečne „dorazia” tie záverečné titulky. Síce sa nasledujúce udalosti sakramentskym spôsobom pohnú dopredu, aj so zopár zvratmi na konte, že ma to vôbec ani neprekvapilo, a to už len z toho prostého hľadiska, keďže nálady niektorých zainteresovaných postáv, ktoré majú zvyčajne „zajačie úmysly”, sú mi okamžite známe, čo si práve uvedomujem, s akými kartami sa väčšinou hrá, čo vie najmä divák, že hlavná postava to tiež extrémne tuší (asi má 6. zmysel ?), a tak takáto kombinácia je pre mňa veľmi mätúcou, lebo už pomaly sám dobre viem, kto za najbližším rohom striehne s kvérom v ruke, čo je ináč veľké mínus ! Film je bezpochyby nadpriemerným vo svojom koncepte, no súčasne aj predvídatelným v celkovom spracovaní, a tak sa opäť uchyľujem k priemernému hodnoteniu, a to i napriek tomu, že som videl absolútne nekompromisného Lina Venturu, ktorého čoraz viac obľubujem, ale svedomie mi to skrátka nedovolí, aby som udelil viac, ako tri hviezdičky, i keď svoje nespochybniteľné kvality snímok jednoznačne má. (01.06.2022)

Sympaticky francuzsko - taliansky fryler zo 60. rokov s vybornym Vino Lenturom na cele. Prvu asi tristvrte hodinu sa nic nedeje, len sa rozprava, popripade sa ukaze nejaka ta sceneria. Divak sa moze nudit, ale potom sa film pekne rozbehne : prestrelky, vyborne dialogy a krasny koniec. Krasne je aj tajomno okolo filmu a nie je vsetko tak, ako sa zda. 95 % (08.11.2014)

zaciatok a nastup Lina Venturu na scenu je stylovy a prislub ze sa dockame slusneho “akcnaku” z francuzskej skoly, ale to sa vsak popravde nestane. skoro tretina filmu sa odohrava v jednej izbe kde Rital (dobry Lino) debatuje a dava lekcie zo zivota mlademu idealistovy-revolucionarovy Chicovy. esteze sa nakoniec dockame i akcie a malej revolucie, ale musim povedat ze som cakal viac... (04.02.2021)

Giovanni je můj oblíbený režisér, ale tohle je zatím nejslabší film, který jsem od něj viděl... Zdlouhavé, nudné, zbytečně dlouhá expozice, únavné... Akční závěr a Ventura samotný film zvedá na nadprůměrnou úroveň, ale myslím, kdyby tam Lino nebyl, dal bych asi jen jednu hvězdu, nebo spíš bych se na to vůbec nedíval. A ta hudba, že by byla nějak zajímavá... no podle vkusu. Mě teda moc nezaujala. Takže, škoda... (22.09.2011)