Kandidát

Takhle si udělat srandu z volebních manažerů, všeho schopných reklamních agentur a vysoké politiky. To se Slovákům moc povedlo. Oceňuji taky velmi dobré technické zpracování, tedy hlavně kameru, s ozvučením už to bylo horší, protože mluvené pasáže příliš přebíjela hudební složka a ostatní zvuky. Viděno v rámci Challenge Tour 2015:30 dní se světovou kinematografií. (21.04.2015)

„Ako ten hokejista?“ – „Ne, jako to žrádlo také hengavé.“ Trvalo dosť dlho, nejakých 20 – 25 minút, kým som tomu prišiel na chuť/kým sa to rozbehlo. Ale potom to patrične šliapalo a malo to momenty až na 80%. Veľa tomu dáva hlavne dvojka Kubovčík/Dlouhý. Kubovčík zjavne pár svojich scén tradične improvizoval, Dlouhý je potom super, ako pri tých jeho kecoch dokázal zachovať vážnu tvár. V budúcnosti by som sa nebránil ich spin-offu/rip-offu. Veľmi dobrý je však aj Marek Majeský. Audiovizuálna podoba je na slovenské pomery ohromujúca. Kladne hodnotím trúfalý a zvláštny, ale v konečnom efekte výborný nápad nedať Potôňovi tvár. So scenárom je to horšie. Čím vlastne Potôň tak bodoval u voličov? Tým, že bol potomok Ľudovíta Štúra a jednou (trápnou) tlačovkou? A tiež som nepochopil hlášku „asi začínam byť paranoický“, ktorá padne tesne po tom, čo týpkovi niekto poslal výhražné CD. Niektorým dialógom nie je rozumieť, mali ich otitulkovať. Finálne rozuzlenie síce nie je šokujúce, no pri obľube niektorých slovenských režisérov natáčať „nijaké“ konce (kedy sa polovicu odpovedí na otázky nikdy nedozvieme) ma vystríhala. Predbežne som počítal s možnosťou, že Kandidát ponúkne podobný (ne)koniec. Našťastie neponúkol a všetko sa nevýnimočne, ale vcelku pekne vysvetlilo. Výrazným plusom sú hlášky („Ty ma vôbec nepočúvaš.“; „Závidíš takému koko*ovi?“; „No dobre, ale ja som to hovoril po slovensky.“; „Nerobil si v Klausovej ochranke?“; „Mi napadlo, či ju náhodou nezahrabali niekde v lese.“; „Praha Hrdlořezy.“). Ako celok to hodnotím pozitívne. Zaujímavý pohľad do zákulisia slovenskej politiky a toho, ako sa dá manipulovať. Všetkými. Vždy. A za akýchkoľvek okolností. (22.07.2018)

Nový slovenský film, ktorý ma na počudovanie potešil. Karásek sa ako keby vykašľal na filmy z časoch dávno minulých a už úplne zanevrel na sociálne drámy. Vytvoril obrazovo pútavú paródiu na ten veľký reklamný systém, ovládajúci naše životy, rozhodnutia a spôsob zmýšľania. Výsledok je možno v konečnom dôsledku mierne rozpačitý, ale aj napriek tomu prevládajú skôr pozitívne pocity. V prvom rade je to obraz, tradične dobrá hudba Matúša Širokého - ten človek by mal začať vydávať svoje vlastné soundtracky a dejová línia z dvojicou odposlúcháčov. Civilná, vtipná a po mnohých stránkach pamätná. Druhá dejová línia sledujúca všetko to zákulisie, je príliš klipová, príliš umelá a príliš hraná na efekt - čo hraničí dakedy zo sebaparódiou ľudských hodnôt. Je mi úplne jasné, že to bolo zámerom tvorcov, pretože by pre mňa bolo nepredstaviteľné, že by vedľa seba fungovali dve línie - pôsobiace ako od dvoch rozdielnych režisérov. Problém je, že sú natoľko rozdielne,že keď ich postavíte k sebe, tak tam kde by sa mali dopĺňať sa skôr žánrovo rozchádzajú. Jedna je v mnohých hereckých rovinách nefunkčná a tá druhá je zase príliš ľudská a uveriteľná. Keď ale obhliadneme tento fakt a tiež to, že film má tendenciu hovoriť o mnohých aspektoch ľudského života na malej ploche, čo sa mu dakedy vypomstí v podobe nefunkčného vtipu(jazda autom a nadávanie pomalým vodičom), jedná sa rozhodne o film a režiséra, ktorého ďalšiu tvorbu sa oplatí sledovať. Rozhodne ďalšia z pozitívnych filmových udalostí. (20.10.2013)

Najzábavnejší slovenský film ever! Až tak, že mu odpustím to množstvo nedostatkov, kopírovanie zo všade možne a fakt, že sa hrá na niečo čím nie je. Na Ameriku .. Čo ale neodpustím, je panelákový kretén v hlavnej úlohe, ktorý toho drsňáka zobral tak vážne, že celé kino (mimochodom, tak plnú sálu som nevidel od Avataru) plakalo od smiechu. Ono ale plakalo aj pri zvyšku filmu, pretože to bola skrátka "dobrá haluz (petržka, more)" a za tých 5 euro rozhodne stála. Slováci sa snažili natočiť západný film, vyšla z toho super komédia a slabé miesta neustálym odlahčovaním, obrátili vo svoj prospech. Guilty pleasure (23.02.2014)

Výborné z řemeslného hlediska (kamera, střih, využití hudby, vizuální zámlky), podstatně horší na rovině realizace scénáře, dramaturgie a herců. Silný a nosný motiv politické kampaně s přesahy do minulosti (klipovitý sestřih přípravy a realizace kampaně je nejlepší částí filmu, bohužel však dohromady zabírá jenom asi 15 minut) rozmělňuje dvojice rádoby vtipných a satirických techniků komentujících kampaň, Lambertův život a politickou a společenskou situaci Slovenska. (19.10.2014)