Mustang

Krapet tureckého folklóru...toho otrockého. Společně bojují proti svému připravenému osudu, aby se nakonec všechny vydaly vlastními cestami. Určitě lehce tlačené s občasnými nahodilými zvraty, hned pětkrát pojištěné, snad i protiturecké, ovšem velmi slušná režie, nabízející drama i humor, výborný hudební podklad i herectví všech zúčastněných, Güneş Nezihe Şensoy - Lale (excelentní) a hlavně má přirozená filmová shovívavost k povedeným debutům nakonec rozhodla o mém hodnocení. [Filmový Klub Citadela-Litvínov] (21.09.2016)

Turecká dráma, ako víno, podotýkam, že občas som si pripadal, že pijem čúčo. Nepamätám si, kedy naposledy som videl tureckú produkciu, fakt neviem, ak nepočítam, že občas zaregistrujem šialeného Sultána, viac - menej, táto krajina produkuje debilné seriály, ktorými zásobuje, napríklad i slovenských divákov, bažiacich po vymývaní mozgov. Nastala zmena, ale myslím, že odteraz sa asi len ťažko roztrhne vrece s kvalitnými tureckými drámami, to skôr sa dostanem k tureckému medu. Aj tak nepohrdnem návštevou do tejto atypickej komunity, kde platia prísne pravidlá, pociťujú to i sestry, žijúce s babkou a strýkom v dome, na ktorom budú čoskoro dávať mreže na okná, aby týmto dospievajúcim dievčatám kazili životy. Z nevinnej hry so spolužiakmi, vznikne veľká nafúknutá bublina, počas ktorej sa im radikálne zmenia doterajšie bezstarostné momenty ich existencie, na rad prichádza - vydávanie sa, rebelantské dievčatá, ale nebudú všetky po vôli s touto klasickou tradíciou, nie sú rady, za to, čo musia praktikovať, alebo, ako sa k nim ich perverzný strýko - správa... Ony mi liezli dlhú chvíľu na nervy, pokiaľ som si na ne zvykol, od jedného výstrelu, sa moje vnímanie zlepšilo, vidieť, ako to funguje v tureckých domácnostiach, nie je nič, čo by ma hlbšie zaujímalo, v tomto prípade, sa mi zdá, že sa dlho pohybujem v začarovanom kruhu, z ktorého sa mi podarí - vymaniť sa. Sľubný debut, režisérky Deniz Gamze Ergüven, ktorá by mohla v budúcnosti sa posunúť o krok vpred, smerom k žiarivej režisérskej budúcnosti + výborné herecké výkony - piatich sestier, predznamenáva, že sa tu bude čosi nezvyčajné odohrávať... Som zvedavý, kedy najbližšie znovu zamierim do Turecka, na dovolenku, skôr nie, ako áno, do filmu, určite, ale musí byť dobrý, aby som mu dal šancu... PS : Perfektný nápad s ručnou kamerou sa u mňa osvedčil, pôsobivejšie, viac sa človek dokáže vcítiť do pocitu postáv. (22.06.2016)

Ale choďte niekam... Áno, turecký vidiek vo východnej časti krajiny je naozaj oproti západu Turecka konzervatívnejší, ale nie je to žiadna Saudská Arábia ako tu bolo občas až prehnane prezentované. Úspech tohto filmu si fakt vysvetľujem jedine tou cielenou hrou na city európskemu publiku, ktoré vždy s obľubou ocení kontroverziu ohľadom náboženstiev (a obzvlášť teraz je islamská problematika v kurze). Na môj vkus to bolo ale dosť prehnané (a to teraz nenarážam na morálno-etickú stránku filmu) a miestami to bolo žiaľ aj trochu nelogické. Keby je príbeh situovaný kdesi do konzervatívnejších častí islamských končín, tak by som to asi prijal s väčšou dôverou. Čo sa však týka scenáru a príbehu ako takého, tak to celkom ušlo, a v podstate ma to aj bavilo (samozrejme v kontraste so spomínanými výhradami). Najviac zo všetkého tá snaha vzoprieť sa predpokladanej budúcnosti... (31.12.2015)

Turecké Virgin Suicides jak vyšité, o tom žádná. Nebudu říkat, že tu byla nějaká inspirace či co, je možná že režisérka Coppolino dílo nikdy neviděla, ale rozhodně dosahuje podobných kvalit a podobné síly příběhu. Myslím, že opravdu můžeme být rádi za to, v jaké části světa žijeme my, protože těch pěti děvčat mi bylo vážně neskutečně líto a jsem v celku rád, že to nebylo zakončeno kompletně tragicky. Z letošních zahraničních oscarových nominovaných mám za sebou pouze Theeba a toto, ale nebojím se dát 5 hvězd, protože mě to emocionálně rozsekalo možná ještě víc, než Virgin Suicides. (20.02.2016)

Turecko se cpe do EU, tak je dobré se podívat, jak zaostalá země to ve skutečnosti je. Pět sester je díky dovádění na pláži rodinou odsouzeno k domácímu vězení a připravováno na svoji jedinou možnou budoucnost: role dobrých manželek. Režisérka se nesnaží o žádnou nesnesitelnou depresi a odlehčuje příběh humorem (v tomto ohledu hrají prim události kolem jednoho fotbalového utkání) a dokonce si dovoluje něco jako částečně optimistický závěr. (21.03.2016)