Kauza Cervanová

Dosť povrchne ladený dokument. Aj keď z nedostatku informácii, nemám momentálne vlastný názor na koho stranu sa postaviť. Je do očí bijúce, že aj pokiaľ by to odsúdení naozaj spáchali tak má tento prípad obrovské množstvo dier, ktoré momentálne z môjho pohľadu nahrávajú odsúdeným. Tento dokument namiesto toho, aby dôrazne vyvracal úkony obžaloby iba poukazuje na už známe otázniky, v tejto kauze prípadne k tomu prilieva ďalšie. Verím, že nikto nepochybuje, že nátlakové metódy v socializme boli využívané, ale podstatou dokumentu malo byť ukázať nevinu odsúdených oproti nevyvrátiteľným dôkazom. A toto tento dokument nesplnil. Na druhej strane pokiaľ by som sa mal držať iba podaných informácii z dokumentu a médii tak určite ako sudca by som si i na základe zásady in dubio pro reo nedovolil obžalovaných odsúdiť. I z toho dôvodu mám v pláne prečítať si knihu Kauza Cervanová I. od Petra Tótha, ktorý stojí na druhej strane a tvrdí, že má dostatok dôkazov na to, že odsúdení boli odsúdení spravodlivo. (02.05.2016)

Ne, ne a ještě jednou ne. Tohle enormně bulvární zpracování mi nesedí, z nadhledu a nestrannosti Kirchhoffa nelze podezřívat ani náhodou. Nesnáším, když se mi někdo takto arogantně snaží vnutit svůj názor a nedá mi ani špetku prostoru proto, abych si mohla na základě informací vytvořit svůj vlastní. Celou dobu jsem oscilovala mezi nudou a opovržením nad takovou mega manipulací s divákem. (08.04.2018)

Kauza Cervanová je absolútne jednostranný dokument. To by samozrejme nemuselo vadiť, ak by som toho v prospech odsúdených videl vo filme viac. Boli odsúdení na základe výpovedí a rovnako iba z výpovedí vychádza aj Kirchhoff. Obával som sa klasického novinárskeho klišé, keď vyspovedajúci novinár začne klásť otázky, na ktoré dotyčný nechce odpovedať a bohužiaľ ma v tom film "nesklamal". On potom dáva na kameru jasne najavo svoje stanovisko úšklebom, alebo začne pýtaného prenasledovať a pýtať sa za behu ďalšie veci. Ak by sa rozoberali všetky tie mapy, ktoré nám sú bohvie prečo po celý čas ukazované, nesedeli by na ich základe niektoré skutočnosti, tak by dokázal byť režisér omnoho presvedčivejší. Ale najviac ma mrzí, že mne sa zdá tento materiál ako skvelý podklad pre atmosférický konšpiračný triler, ktorým sme mohli ukázať našim západným susedom, že dokážeme nakrútiť lepší film ako napríklad Kajínek. V tom by sa dalo s informáciami pracovať voľnejšie a dramaturgicky účinnejšie, ako svedectvá ľudí, ktorí vám nebudú pripadať nijako zvlášť sympatickí. Ak je pravda jednoduchá, prečo ju Kirchhoff nedokázal obhájiť presvedčivejšie? Čo mal k tomu povedať absolútne nepripravený Gašparovič v tej situácii, v ktorej sa ho na okolnosti prípadu pýta režisér? Toto je klasický Mooreovský prístup. Na rozdiel od viacerých dokumentov, ktoré vídavame v našich kinách je však Kauza určite najzáživnejšia, nesledujeme prázdne doznievajúce zábery, kde sa nič nedeje. V jeho neprospech hovoria aj články napríklad v Plus 7 dní, kde sa stretávame zase s opačnými názormi ľudí, ktoré Kirchhoff vo svojom filme neprezentuje. Ak by mal v rukách dôkazy silnejšie, ako detektor lži, tak by mi to neprekážalo. (29.01.2014)

Dokument jasne ukazuje pochybenie justície spočívajúce v nedostatočnom vysporiadaní sa vyšetrovacieho a súdneho aparátu so všetkými existujúcimi dôkazmi a svedectvami. Potešila Zagarova hudba. Sprievodné Danglárove ilustrácie zase vystihli charakter aj vzťah sudcov k spravodlivosti lepšie než akékoľvek slová. Režisér bol dôsledný v putovaní za svedkami kade-tade po svete. Žiaľ záver zlyháva. Dramatická hudba emotívne podkreslila výpovede odsúdených na detektore lži, ktoré v skutočnosti majú relevanciu veštieb z kariet. Takáto falošná, z prsta ruky "odborníka zo Západu" (olemovanej hrubánskymi zlatými prsteňami) vycucaná bodka o nevine filmu nesvedčí. Ďalšia výhrada smeruje k roztrieštenosti a neuchopiteľnosti na seba nakopených výpovedí pre tých, čo o prípade doteraz nič nevedeli. O tom, čo a ako sa skutočne v onej júlovej noci pred takmer štyridsiatimi rokmi stalo, sa dá polemizovať donekonečna. Nedostatočne preverenie dôkazov a ich ignorácia sú však pomerne jednoznačné a vrhajú tieň na údajne dôsledne a riadne vyšetrený prípad. Tieto zlyhania trvali stále. Ako za socializmu, tak pri obnove procesu v roku 2006. (05.09.2013)

Obdivujem režiséra Roberta Kirchhoffa a jeho snahu, ktorú do tohto snímku venoval. Časozberný dokument sa nakrúcal 8 rokov a zaoberá sa súdnym omylom, ktorý sa stal na území Slovenska. Kauza Cervanová je postavený na obhajobe a obžalobe ľudí v tomto dlhotrvajúcom prípade. Pozoruhodné je, ako v prvej tretine režisér kladie dôraz na objektívnosť oboch strán. V poslednej tretine však tento prípad prerastie aj režiséra a vkladá do tohto aj svoj pohľad na vec. Participuje ako Michael Moore. Kritizuje súdy a sympatizuje s obžalovanými. Páči sa mi, ako tento príbeh Kirchhoff postavil. Forma detektívneho pátrania je pre tento snímok asi najvhodnejšia. Na začiatku poukáže na holé fakty, ktoré sú spojené s týmto prípadom. Po obžalobe prichádza obhajoba vinníkov, s ktorými časom začneme sympatizovať. Nachádzajú sa noví svedkovia, ktorí boli „vraj“ umlčaní vo vtedajšej dobe a nastávajú rôzne otázky. Pod uvedenými problémami, čo všetko sa s týmto prípadom nesie, sa začne, ako v každej dobrej detektívke, riešiť a skúmať. Film je rozdelený do viacero mikropríbehov, ktoré ukazujú vinníkov ako ich celá kauza ničí. Zaujímavé je, ako sú ochotní obžalovaní spolupracovať s režisérom, len aby ich sprostil žaloby. Dej je vyskladaný z množstva archívnych materiálov, výpovediach oboch strán, vidíme tu ako tvorcovia pracujú s viacerými dokumentárnymi módmi, ako je výkladový mód, observačný či participačný. Po pozretí filmu som bol veľmi znepokojnený. Neviem ani vysvetliť prečo. Možno to je tým, že skutoční vrahovia sú stále na slobode. 80% (17.05.2016)