Pozice dítěte

Tento film sa bude ťažko reklamovať. Ťažko niekoho presvedčíte, že by si mal pozrieť rumunskú drámu s pár postavami bez jediného humorného miesta. Zložito sa opisuje v čom tkvie jeho výnimočnosť. Budete počúvať frázy o silných hereckých výkonoch, o reflexii skorumpovanej postkomunistickej spoločnosti , o perfektne napísanom scenári atď, čo je všetko pravda, znie to však veľmi banálne a dá sa to povedať o hromade filmov. Napriek tomu si myslím, že Pozícia dieťaťa je minimálne výborný film. Rumunská nová vlna sa tu pre niekoho preklopila do epigónstva a do mŕtvej fázy, podla mňa sa však skôr posunula do nového štádia. Zmena subjektu filmu akoby symbolicky dávala najavo, že je koniec spoločenským satirám ako 4 mesiace, 3 týždne, 2 dni, ktoré jasne a presne odsúdili vinníkov skorumpovaného režimu. Hlavná hrdinka Pozície dieťaťa je na začiatku postava, ktorú musí divák z duše nenávidieť. Starnúca príslušníčka papalášskej komunity s nekonečným množstvom konexii je exponovaná ako silne nesympatický charakter, pri ktorom by ste ani v kútiku duše nedúfali, že s ním môžete súcitiť respektíve radikálne prehodnotiť postoj k jeho konaniu. Postupne opúšťaná protikorupčná vrstva filmu dáva najavo, že vinníkov ťažko hľadať podľa ich príslušnosti k danej spoločenskej skupine, čo je zároveň veľmi odvážne a môže to pôsobiť ľahko kontroverzne. Film sa preklopí do zžieravej psychologickej drámy, kde sa nad politické problémy dostanú dilemy osobného života.....................Po lopate povedané: rumúni zas natočili do poslednej bodky vymyslený, štylisticky čistučký film s hereckými výkonmi o akých sa ani len nesníva hercom z iných európských krajín, s geniálnym scenárom plným plastických charakterov, brilantných dialógov a na vysokánskej rozprávačskej úrovni. (26.06.2013)

Podmanivá a ťaživá atmosféra tejto komornej psychodrámy vás možno zničí psychicky,ale zároveň vo vás zanechá nezabudnuteľný filmový zážitok.Takmer dokumentárnym štýlom mapuje nielen dni nasledujúce po tragédii,ale poskytuje nekompromisný pohľad na morálnu malátnosť buržoázie v Rumunsku.Tvrdo a bez škrupúľ odhaľuje bezútešný a skorumpovaný stav štátnych inštitúcií ako sú polícia a súdnictvo.Strata syna podávaná v dvojitej porcii nastoľuje etickú dilemu a konfrontáciu hodnotových rebríčkov dvoch rozdielnych sociálnych vrstiev.Medzi hercami jednoznačne dominuje predstaviteľka manipulatívnej matky Luminita Gheorghiu. (23.09.2013)

Rumuni opět potvrdili, že jim silná rodinná dramata jdou hodně slušně. Působí jinak, jak od Skandinávců, ale pořád si drží hodně slušný realistický základ. Tady v tomto případě je základ hodně drsný námět, který realisticky zachází do myšlení jak člověka, který způsobí neštěstí, tak především jeho matky, kolem které se to celé točí, a která je z celého filmu nejzajímavější. Tvůrci nic nenaznačují a přímo od podlahy rozjíždí psychologii postav tak, jako jsem ve filmu hodně dlouho neviděl. (20.02.2018)

. Poziția copilului je o dysfunkčním vztahu matky a syna, který v téhle hodně neobvyklé situaci vykrystalizoval ve velmi povedený finální závěr (i když mnozí mají možná jiný názor). Nejen, že nemám nejmenší výtku k celému zpracování, protože na mě celý příběh působil opravdu silně realisticky a přesvědčivě. Navíc celá ta ponurá atmosféra byla ovlivněna nejen kvalitními hereckými výkony, kde bych chtěla vyzdvihnout hlavně roli matky, ale i tím, že moje emoce od pohrdání, odsouzení, lítosti a empatie se celou dobu přelévaly a už z toho je patrné, že se Calinovi Peterovi Netzerovi tenhle snímek povedl na jedničku. Když vezmu ještě v úvahu ten fakt, že vídám většinou dramata odehrávající se spíš z prostředí oběti, tak tenhle pohled z trochu jiného úhlu je určitě hodný chvály. Zkrátka rumunská kinematografie mě velmi mile překvapila a určitě stojí za bližší prozkoumání. (06.02.2014)

[SFF 2013, Sydney] "Moral malaise of Romania’s corruption-ridden middle classes." A takisto maximálne autentický, zžieravý a kauzálny odraz výchovnej absencie, manipulatívnej dominancie, deštruktívnej sebeckosti a...materskej lásky. Leitmotiv straty syna je rovnako dvojznačný ako samotný názov ("Pozitia Copilului" - pozícia dieťaťa, v prenesenom slova zmysle tu možno hovoriť o akom si ťažkom bremene či viacmenej negatívnej predestinácií alebo tiež "pozitia corpului" - pozícia tela, termín používaný v policajných záznamoch v súvislosti s určením miesta činu...) a to predovšetkým kvôli tomu, že po cca. 60 min. si uvedomíme, že nie sme svedkami jednej straty, ale hneď dvoch...nutno dodať, z etického pohľadu diametrálne odlišných. Prvá sa odohráva pri tragickej autonehode, kedy o život príde malý chlapec zo sociálne slabšej rodiny. Okolnosti tohoto incidentu a celého dopadu na poškodenú rodinu sú zámerne upozadené na úkor podrobnej morálnej i psychickej determinácie druhej, previnilej strany. Postupne potom dochádza k ich slovnej rekonštrukcii a pri konci aj zdrcujúcej kulminácií. Druhá zreteľne vyplýva z úsečného vzťahu medzi dobre zabezpečenou matkou a jej rozmaznaným potomkom na základe ktorého si vieme odvodiť, že syn sa od matky dištancuje už niekoľko rokov, je pre ňu už dlhšie stratený. Cornelia cíti, že tentokrát by to už mohlo byť nadobro a preto sa vydáva na netaktne vyslobodzujúcu cestu plnú úplatkov, vychytralých telefonátov a rôznorodých machinácii. "Child's Pose" funguje vďaka vrstevnatým dialógom, "nervózne" kontaktnej kamere, civilnému herectvu a sústredene produkuje niekoľko nezabudnuteľných scén pri ktorých sa pravidelne moc dýchať nedá. Absolútnym vrcholom ľadovca je potom (už vyššie načrtnutý) konfrontačný epilóg čo by emočný uragán víriaci dva druhy žiaľu - rezignovaného a toho egocentrického... Pre stúpencov rumunskej školy povinnosť, pre zvyšok cenná skúsenosť. (11.06.2013)