Sedmý kontinent

Je to celé zabalené do industriálneho šatu kde vám už iba pohľad na nevýrazné farby a jesenné počasie spôsobuje depresie, až by som povedal, že pozorujem príbeh odohrávajúci sa v socialistickej krajine. Sledovať rozklad nukleárnej rodiny ma bavil hoci mohlo byť tempo troška zvyšnejšie. Bolo to dobré ale odsýpalo sa to pomaly, presne ako filmy Béla Tarru. Tým pádom som sa nedokázal sústrediť počas sledovania na 100%.. S tohoto maniodepresívneho stavu polo-bdenia ma prebudil až nečakane brutálny koniec. Takto symbolický záver totálneho rozkladu som ešte hádam nikdy nevidel. Abstraktný symbolizmus v tom najlepšom možnom duchu. S minúty na minútu klesla slušná rodina strednej vrstvy na absolútne dno.. váááu. To som vyvaľoval oči. (24.12.2014)

Silná káva. Extrémne. Povedal by som, že sa jedná o cca. 10 násobne ťažší film na strávenie, ako legendárna Apokalypsa, režiséra Coppolu. Som, až by som argumentoval, skrytým účastníkom udalostí troj - člennej rakúskej, dobre zabezpečenej rodiny, ktorá sa rozpadá, rozkladá, a bohužiaľ všetko sledujem cez depresívnu ľudskú optiku, kde nemôžem zasiahnuť, len sa tíško prizerať, a čakať, čakať, keď sa dostaví vytúžená Austrália, ktorá znamená KONIEC - smrť ! Neviem, či to má na príčine absolútna jednotvárnosť životov Anny, Georga a ich dcéry Evi, keď stratili akúsi chuť do života, ktorá by ich uspokojovala, a namiesto nádychu, nových výziev, zvolia výdych, čo rezignácia je hnacím motorom blížiacich sa deštruktívnych rodinných príhod, v ktorých som svedkom toho, ako si ničia hnuteľný majetok, obľúbené akvárium s malinkými rybkami, nedospelej Evi, padne za obeť taktiež ostatným veciam, ktoré sú už dávno zničené, totiž OTEC nakúpil náradie, ktorým sa systematicky začali likvidovať úplne všetky nábytky, ošatenie, televízor, skrátka, obsah domových izieb sa blíži totálnej katastrofe, alebo peniaze ich nezaujímajú ( rakúsky šiling ), tie kompletne roztrhajú na franforce, a spláchnu do HAJZLU ! Bolo mi ľúto Evi, ktorú títo nezodpovední a ľahostajní rodičia zatiahli do strašnej „apokalypsy” , z ktorej nebolo návratu ! Sledovanie scén, kde sa oddávajú náruživým likvidačným prácam, nie je nič jednoduché, práve naopak, zaťaží vám to žalúdok, až sa z toho pomaly ani nespamätáte ! Statická a priamočiara, uhlová kamera je nasmerovaná lišiacky tak, aby sa tieto pocity čoraz viac a viac znásobovali, umocňovali, až to zachádzalo do úmoru ! Haneke je skľučujúci, a dá sa povedať, že týmto ťaživým filmovým debutom si zvolil smer, ktorým sa bude uberať do „budúcnosti” , a vôbec, počas toho nemieni nikoho šetriť ! Veľmi nebezpečný snímok, ktorý ma zdeptal, až mám problém - vzchopiť sa ! Majstrovsky temný film, ktorý pomaličky ide do pekla ! Geniálna záležitosť, ktorá ale zabolí na duši človeka, ktorý sa na to pozerá ! Michael Haneke ma normálne FASCINUJE svojim pohŕdaním ku Homo sapiens sapiens... (03.09.2017)

Depresivní rodinný stereotyp s degradovanými a deformovanými hodnotami v moderní společnosti a následná bezmoc, přesně jako je v některých případech úděl lidského bytí, kde se lítost střídá s pocitem zhnusení. Siebente Kontinent, první kousek od Michaela Hanekeho, který se dá ještě sehnat klasickou cestou se stal odrazovým můstkem s touto tématikou v jeho kariéře. Jeho přesné vedení kamery s citem pro obraz můžeme vidět již zde. (15.08.2010)

Rád bych vzkázal svému kamarádovi, který mě donutil se jít na tento film podívat, že ho za to upřímě nenávidím. Opravdu mi z toho nebylo ještě pár dní dobře. Jako takový se mi pak film velmi špatně hodnotí. On je totiž natočený dokonale! Jenže pak se dostáváme na tenký led smyslu jeho sdělení a opodstatnění jeho existence. Například KRÁTKÝ FILM O ZABÍJENÍ Krzysztofa Kieslowského, který je svojí sílou a depresivností srovnatelný se snaží odpovědět na celou řadu otázek a přináší určitou vypověď o absurditě trestu smrti. Jenže tento film je jen koncentrovaným trestem a utrpením. Jaký má smysl takový film? Proč nám to Michael Haneke dělá? Někteří říkají, že je to nepodstatné a že umělecké dílo si žije po svém dokončení vlastním životem. Jelikož se ale mám veskrze rád a nerad si ubližuju, tak si budu také žít dále vlastním životem, bez filmů Hanekeho. (28.01.2011)

Spadnul jsem do mlejnku na maso se jménem Sedmý kontinent a Michael Haneke ze mě udělal sekanou. K tomuto filmu by se měla přibalovat antidepresiva. Je celkem k neuvěření, že už na konci 80. let dokázal Haneke v Rakousku (!) takhle radikálně pojmenovat ubíjející povahu konzumeristické společnosti. Jinak teď s odstupem to funguje i jako nemilosrdná destrukce ostalgie. (24.04.2012)