T2 Trainspotting

Anglický režisér Danny Boyle natočil v roku 1996 snímok "Trainspotting". Bola to dramatická sonda do života partie narkomanov závislých na heroine. Už krátko po svojej premiére sa z toho stalo kultové filmové dielo, ktoré vystrelilo Dannyho Boylea medzi svetovo rešpektovaných režisérov. Natočil potom mnoho úspešných snímkov a získal mnoho prestižných ocenení. No a po viac ako dvadsiatich rokoch sa vrátil späť ku Trainspottingu. V roku 2017 zrežíroval pokračovanie. Ja som otáľal ešte ďalších šesť rokov, pokiaľ som sa odhodlal si ho pozrieť. Bol som presvedčený o tom, že druhá časť môže tak skvelému titulu ako bol pôvodný snímok len a len uškodiť. V podstate som mal pravdu. "T2 Trainspotting" je úplne zbytočný film. Na čo ho Boyle točil? Pre koho? *** (27.01.2024)

Hygienická čistota a prázdno. Kým pôvodný film oplýva neopakovateľnou dobovou atmosférou, svojsky rozpráva o téme drog, dospievania i nižších sociálnych vrstiev, dvojka je iba vákuum vyplnené maketami. Žiadna z postáv sa oproti jednotke nezmenila. Tých 20 rokov akoby sa ani nestalo. Renton jediný vyzerá, že zaznamenal nejaký posun, no potom príde absurdný zvrat po asi pol hodine a sme opäť v starých koľajách. Nechýbajú prestrihy na scény z jednotky, kvantum citácií a parafráz a pocit trápna. Totižto scenár, na ktorý sa čakalo 20 rokov, je priam katastrofálny a jediné, čo dokáže je citovať a parafrázovať. Celá zápletka je spleť deus ex machina zvratov a účelovostí vyskladaných tak, aby čím viac scén evokovalo jednotku. Herci pôsobia podobne. Ewan McGregor má veľký problém dostať sa do ikonickej role a Ewen Bremner, ktorý bol bezpochyby najlepším hercom v jednotke, podáva jeden katastrofálny afektovaný výkon. Ale ja sa im ani nečudujem, s takýmto scenárom by nikto nič nezahral. Mať 45 a hrať 25 ročného sa proste nedá. Navyše soundtrack je priemerný a jediné zapamätateľné piesne sú tie z jednotky. No čo ma šokovalo najviac, je fádna réžia. T2 vyzerá, ako keby ho za pár šušňov zbúchal nejaký debutant a nie Danny Boyle, jeden z najvšestrannejších a najtalentovanejších režisérov generácie. Jediné, čo sa filmu nedá uprieť, je poctivá dávka humoru. No mal som taký dojem, že v tomto filme humor byť nemal. A mal to byť úplne iný žáner, než 21 rokov stará jednotka... (10.03.2017)

Dobře natočená zbytečnost, která nepřináší nic nového, jen upoceně odkazuje na první díl. Nebýt božího Roberta Carlyela bylo by to ještě mnohem horší. Děje tam je tak na padesát minut a zbytek je vyplněn vatou, která fungovala v prvním dílu, protože to byla sonda do života feťáků a bylo to zajímavé. Postavy teď ale zestárly a furt jakoby blbnou, ale už jsem jim to nevěřil a byla to jen křeč. Rádoby filosofické monology Ewana McGregora ve mě vzbuzovali leda tak pocit trapnosti. Alespoň, že tam hraje to černovlasé šukátko. Přišlo mi to, jak Sněženky a Machři po dvaceti letech. 50% (13.08.2017)

„Tvoji milovaní budú postupne odchádzať a zakaždým pri tom umrie aj kúsok z teba. Nakoniec odídu všetci a všetko sa rozplynie.“ Carlyle to preháňa. To je fakt. Jeho postava mala byť inak uchopená alebo tu ani nemala byť. Lenže tu je a v každej scéne ma štvala, znechucujúc mi zážitok z pozerania. Paradoxne, dvojka sa mi napriek nemu páčila viac, než jednotka. Tú som prvý raz videl až v r. 2017, teda 21 rokov od premiéry. A, hoci to asi bude znieť zvláštne, pozrel som si ju len preto, aby som si mohol pozrieť dvojku. Na tej ma totiž lákala silná nostalgia prezentovaná tým, že sa k známym postavám vrátime po viac ako dvoch desaťročiach. Mám proste nostalgické návraty na staré známe miesta rád (viď. Prci, prci, pcičky: Stretávka alebo Rocky Balboa). Lenže bez znalosti jednotky by som si dvojku neužil. To bol jediný dôvod, prečo som si jednotku pozrel. A nebavila ma. Dvojka ma bavila o čosi viac práve vďaka silnej nostalgii. Najviac asi v desivej scéne, kedy si postavy navzájom vyčítajú, kto môže za smrť jednej postavy z jednotky. Boyle to má stále pevne v rukách. Výrazná audiovizuálna stránka mu problém naozaj nerobí. Ale silná audiovizuálna stránka nie je všetko, Danny! Príbeh ma nebavil. Odkazy na prvý diel slabé, zbytočné a samoúčelné. Je vidno, že režisér a herci sú na to už proste príliš starí (toalety vo veľmi zlom stave, Renton vyškerene cez čelné sklo auta nakúkajúci na šoféra). Nadchli ma škótske exteriéry a to nielen krásnej prírody, ale i miest, z ktorých dýcha úžasná, pradávna história plná pohnutých príbehov. Otázny bol pošuk Ewan Bremner, ktorý asi až príliš „prehrával“ a hoci jeho linka bola nakoniec možno najvďačnejšou, nakoniec vyšumela do prázdna. Ako v jednotke, aj v dvojke ma nakoniec najviac zaujal Johnny Lee Miller, čo je zvláštne, pretože inak tohto herca vôbec neregistrujem. (04.09.2017)

Koukl jsem na svůj komentář k jedničce a nechápu, jak je možný, že jsem si tu místo 7000 bodů uhnal tak akorát karpální tunel, vždyť já psával jako golfista, sakra! Ale co naplat, od „skvostů kinematografií, skvělých herců a dalších“ jsem se dopracoval k „prdelím, hovnům a sračkám“, a to už ty body rozhodně nenahoním, ani kdybych se posral jako kdysi Spud. Druhý Trainspotting sice na první pohled vypadá jako převařená sračka, poměrně časté flashbacky k tomuhle hodnocení přímo vybízí, na druhou stranu ale jasně cílí na své původní fanoušky, s nimiž zestárl. A pokud mezi ně patříte tak jako já, bude vám to víceméně u prdele a pobaví vás i tahle trochu křečovitá krize středního punku. A hovno už do komentáře nedostanu, takže nasrat a za čtyři. (11.06.2018)