Diplomacie

Zaujímavá konverzačka, bolo to však všetko naozaj tak? Naozaj sa Dietrich von Choltitz rozhodol správne na základe dialógov s Nordlingom a vlastného svedomia? Sám tvrdil, že áno a film je natočený presne podľa jeho pamätí, lenže nepíšeme svoje pamäti tendenčne? Vraj sa Hitlerovi vzoprel, pretože miloval francúzsku históriu a kultúru a nechcel zničiť tú krásu. Na druhej strane máme už dôkazy, že to ani nemohol urobiť. Nemal už mesto pod kontrolou, veľká časť bola už kontrolovaná odbojom. Film teda poukazuje na jednu z možností, ale pravdu si odniesol von Choltitz do hrobu. Čo však filmársky treba vytknúť je angažovanie skoro 70-ročného herca, na ktorom už vidieť, že je deduško. Avšak von Choltitz mal vtedy 50 rokov a ďaleko od nejakého starca. (05.12.2021)

"Ak zničíte Paríž vaše deti a všetci čo prežijú budú nosiť hákový kríž vytetovaný na tele, tak ako iní teraz nosia žltú hviezdu..." Skvelý, takmer výlučne konverzačný film, dokáže diváka v istých momentoch doslova prikovať. Viac ako polovica tohoto nie veľmi dlhého filmu tvoria dialógy medzi dvoma mužmi. Nemecký generál mal od začiatku v sebe niečo ľudské, len to šikovne maskoval za Hitlerove rozkazy. Priznajme si, že nebol vôbec v ľahkej situácii a jeho postava bola veľmi silná, dobre napísaná i zahraná. Keďže Paríž dodnes stojí a vieme ako film skončí, nestačil som sa čudovať, že som o tejto významnej udalosti dejín nevedel. (Ja vždy hovorím, že 2.svet. vojna - hotová studňa na filmy...) Skvelý príbeh, výborné dialógy, dobre vybraní herci, jednoducho samá chvála. Niektoré dialógy a zábery na mesto pripravené explodovať ma nejako dojímali. Neviem, či začínam starnúť, alebo film takto zapôsobil i na iných divákov, no každopádne prekvapenie. Nechápem, že s týmto príbehom neprišiel niekto skôr, ale ešte donedávna bolo v móde ukazovať všetkých Nemcov ako nacistické stroje bez srdca a názoru. Ďakujme za objektívnosť a snahu ukázať dejiny v pravom svetle. --------V Paríži my malo meno Choltitz svietiť na Eiffelovke.------- 100%. (01.01.2015)

Naprosto luxusní dialogovka, která se mi trefila nejen do období, ale i do konkrétní situace. Niels Arestrup a Adnré Dussollier zde předvádí dva naprosto nadpozemské výkony, kdy každý je na jedné straně barikády, ale spolu se snaží vytvořit jeden jednotný názor. Až moc mi místy film připomínal Expres na západ, kde se na rozdíl od tohoto filmu řešil Bůh. Každopádně budoucnost Paříže je také dost zajímavé téma na odvyprávění. A musím říct, že v rámci těch 85 minut stálo opravdu za to! (24.12.2014)

Líbí se mi premisa, že tvůrci většino natáčí historické filmy velkolepě a zaměřují se na boje, na války, ale v případě tohoto snímku z doby druhé světové války na to šli tvůrci jinak. Jedná se vlastně o velmi komorní drama, které na divadle musí vypadat skvěle - však je také film adaptací divadelní hry. Ale i ve filmu se ukazuje herecká síla představitelů a skvělé dialogy. (18.05.2016)

Fascinuje ma svet diplomacie a všetky podrobnosti, ktorými sprostredkováva svoju nečitateľnú a inak mnohotvárnu reč. Schlöndorff sa ako idealistický básnik snaží naviesť univerzálne posolstvá z Gélyho hry do krajností človeka, ktorého sužujú nevyhnutné ostychy vlastného svedomia. Alebo skôr smer z ideologického komfortu a hnevu do diskomfortu, ktorý zasahuje priamo von Choltitza a jeho rodinu. Je to samozrejme pritiahnuté za vlasy, z čisto objektívnych pohnútok zvažujem nižšie hodnotenie ale téma a posolstvá ma zasahujú kedykoľvek, kedy do podobných existenciálnych vôd (našťastie ako divák) aspoň z pohodlia obývačky nahliadnem. (01.12.2017)