Kostka 2 - Hyperkrychle

Kam se poděla ta hustá atmosféra, strach či napětí z jedničky? Atmosféra zde sice je, ale kvalit úvodního dílu dosáhne jen stěží. Tato "Kostka" byla příliš moc prosvětlená a více umělá. Obsahuje sice pár zajímavých, promyšlených momentů a nápadů, působí efektivně, vizuálně podmanivě, má slušný spád, ale celkově je velmi prázdná. Velmi vydařenou scénou je pro mě "styk" mladého páru, kterou si stále vybavuji:) (02.01.2006)

Strach z novej dimenzie je v Kocke 2 nielen metaforou, ale priamo východiskovým bodom. Štvrtá dimenzia je tu prezentovaná ako absolútna hrôza (pokiaľ ide o hororový aspekt, Hyperkocka ma vydesila viac než originál) a keďže nikdy nikde nebola prakticky "sprevádzkovaná", skúste dokázať, že tvorcovia sa mýlia a že ide o celkom neškodný fenomén... Od matematiky pôvodného príbehu prechádzame k fyzike, od troch dimenzií k štyrom, pričom sa zachováva základné východisko dané prostredím (kocka) a situáciou (ľudia v nej). Človek by si myslel, že nápad hraničiaci s genialitou sa už nedá zmysluplne rozvinúť a že opätovný pohľad na čosi tak banálne ako je šesť stien znechutí alebo unudí na smrť. Omyl. Tu je notoricky známa pesnička prerozprávaná v celkom inej tónine. Konštrukcia Hyperkocky je ešte väčší cvokhaus než tomu bolo v origináli, takže diváka ani v najmenšom neprekvapí, ak dvaja hrdinovia dostanú absurdnú chuť na sex (s neznámym človekom, v neznámom prostredí) a iný hrdina zase chuť na... ("Ten hyperpriestor nemá chybu.") Jediné, čo mi na tomto filme vadilo, boli nasledujúce dve vety: "Toto je najhoršia nočná mora. Najradšej by som sa prebudila". Všetko ostatné je dokonale premyslené a prevedené. Neverte povedačkám o lacných efektoch - tie, ktoré majú počítačový look raných 90. rokov nie sú hlúpe, pretože vizuál zodpovedá charakteru daného fenoménu (vpád abstrakcie do reality mi pripadá geniálny, lebo je myšlienkovo mnohovrstvový a de facto neopakovateľný) a zavesená vyschnutá mŕtvola mne osobne silne pripomína zavesené vyschnuté mŕtvoly v kapucínskych katakombách v Palerme (tie teda lacno nevyzerajú). A predovšetkým neverte povedačkám o lacnom príbehu. Ak sa v Kocke narába s logickými výpočtami, tu je potrebné spoľahnúť sa na schopnosť abstrahovania, čo ľudia nemávajú radi, keďže všetko, čo nie je konkrétne, automaticky zneisťuje. Ak v pôvodnej Kocke išlo o reálny svet vložený do výstredného, excesívneho, ale predsa len reálneho rámca (daného troma dimenziami), v pokračovaní má reálny svet do činenia s realitou, reálnosť ktorej vonkoncom nie je jednoznačná. Myslím, že pravú povahu sveta vystihuje v pozoruhodnej metafore skôr druhý príbeh, ktorý nám môže v umeleckej skratke pripomenúť nielen naše pochybnosti, ale i fantáziu ako nespochybniteľnú alternatívnu dimenziu, nie nevyhnutne štvrtú, ale reálne fungujúcu. A nie vždy príjemnú. (23.07.2005)

Spousta zajímavých nápadů, které docela zábavně populární formou znásilňují kvantovou fyziku, které ovšem netvoří komplexnější celek. Kdyby tenhle syžet zpracoval někdo schopnější (nebo kdyby měl Sekula alespoň trochu vyšší rozpočet), mohlo by z toho vzniknout docela zábavné a hravě neotřelé komorní sci-fi. (09.02.2010)

Tak toto nie. Jedno z najhorších pokračovaní. Ako len môžu producenti schváliť takýto príšerný projekt? Napätie je fuč. Logika je fuč. Pasce sú nahradené teóriou štvrtého rozmeru. Herci sú otrasní. A záver? No comment! Navyše nová kocka už nepôsobí tak deprimujúco. Kam sa podeli skvelé farebné miestnosti z jednotky? Na tomto filme ťažko nájdete niečo pozitívne. (06.07.2007)

Tak tohle netřeba nějak moc komentovat. O několik tříd horší než původní Kostka. To už je lepší sledovat Kostičky. Nesympatická hlavní hrdinka, nanervylezoucí chlápek v ohozu alá Max Payne, trapné až ubohé efekty. Je to fakt bída. Hodně špatný film, navíc ten závěr... I když ten to částečně zachraňuje, poněvadž už je aspoň konec. Je to jen o mini stupínek nad odpadem. (16.04.2009)