We Are Still Here

Krásná práce! Horor hozený do 70. lét působí parádním feelingem, hlavně kvůli kameře Karima Hussaina, který patří mezi mé oblíbence. Co záběr, to požitek pro oko, hlavně ty úžasné dlouhé záběry na dům nebo na zasněženou krajinu okolo a výhledy do korun stromů. Parádní atmosféra podtržena výbornou znepokojivou hudbou. Navíc pěkně krvavá, hlavně v drůhé půli filmu. Nepřehrávající herci a potěšující obsazení Barbary Crampton, známe z Re-animátora nebo z From beyond. Krátka stopáž uběhna jako voda. Povedený duchařský flák. (05.01.2017)

Manželia sa presťahujú do tichého sídla na vidieku, ktoré ukrýva nepríjemnú minulosť, čo sa im onedlho začne hlásiť... No, za originálny námet snímok body zrejme nepozbiera, avšak za všetko ostatné ich odo mňa má. Na to, že z väčšiny ide „iba“ o haunted house duchárčinu sa film drží nad vodou ako sa len dá; začína pomaly a atmosféricky, zoznamuje sa s divákom a pripravuje ho na prítomnosť duchov, ktorí sú spracovaní až démonicky a ich brutálne výpady sú hororovo účinné. Do toho sa neskôr primieša drobný nádych posadnutia / exorcizmu, ktorý osvetlí ďalšie kúsky deja a otvorí dvere do home invasion finále, ktorým film nekončí (!), ale stále graduje do intenzívneho, krvou zaliateho vyvražďovacieho záveru. Je to príjemne natočené - to zimné zasadenie mi proste sedí a navyše obalené pôsobivým, no nenúteným retro štýlom, ktorý na totálku prepukne až pri záverečných titulkoch. Nechýbajú ani kvalitní herci; spoločná prítomnosť stále pôvabnej Barbary Crampton a hororovej ikonky Larryho Fessendena dá letmo spomenúť na pecku "You're Next" /a staršie ročníky si pri filme určite spomenú aj na Lucia Fulciho/. "We Are Still Here" ma zaujalo už pred pár mesiacmi svojím trailerom a som rád, že nesklamalo; pre mňa rozhodne 1 z top hororov roku. (05.06.2015)

Kto sa v tom nevyzná, pomyslí si, že ide o zabudnutý klenot z roku 1977 a až dodatočne zistí, že toto retro vzniklo v r. 2015. Po vizuálnej (a inej) stránke je to ale skutočne (až desivo) presná kópia filmových postupov zo 70. rokov. A originálna. Vskutku. Už tým, koľko hororových pod-žánrov stihne za hodinu a dvadsať minút vystriedať. Duchov! Prízraky! Temné entity! Fanatické mestečko túžiace po krvi nevinných! Posadnutie diablom! Ponožku v ústach! Proste hardcore. Strašne krvavé a nekompromisné k postavám. Taktiež však silno atmosférické. Za mňa superšupa, nepochybne za plné 4*. (11.01.2017)

Kde sú tie časy, keď mali duchárske horory tajomné príbehy prepletajúce minulosť a prítomnosť a končili sa šokujúcimi pointami? Na jednej strane oceňujem, že We Are Still Here sa vymanil z klišé múkou posypaných duchov á la Japonsko/Wan, na strane druhej je to stále to hrozné klišé o škrípajúcich dverách, lacných ľakačkách a seánsach s ghostbustermi. Ten "tajomný" príbeh som im nezožral, lebo to nebolo oldschool neznáme zlo, len lenivosť vymyslieť poriadnu mytológiou a znesiteľnou formou ju podať divákom. Kto tu ale čosi zožral, tak to bol Larry Fessenden, ktorý zožral ponožku. Really. To mi je horor... (28.06.2015)

Zaujímavý žánrový návrat do osemdesiatych rokov. Kým sa to ešte spočiatku tvárilo ako štandardná ducharina, moc ma to nezaujalo, v zápletke som nevidel výraznejší potenciál a nanešťastie ani snaha o budovanie atmosféry u mňa vôbec nefungovala a tak za jediný výraznejší klad som považoval výber postáv, ktoré mi boli sympatické a tak sa im dá fandiť. Ale časom si ma to predsa len získalo, postupne začnú pribúdať rôzne výrazné prvky, ktoré to podstatne vylepšia, z prakticky obyčajnej duchariny sa z toho stane zaujímavá kombinácia viacerých hororových subžánrov a všetko to vyvrcholí dlhým finále, ktoré sa mi veľmi páčilo. A síce som mal často pocit, že sa film nachádza tesne pri hranici medzi vážne sa tváriacou žánrovkou a tak trochu aj paródiou, ale našťastie tú hranicu ani raz úplne neprekročí. Spokojný som aj po hororovej stránke, síce atmosféra a napätie mohli fungovať aj podstatne lepšie, ale jednotlivé hororové sekvencie sa mi páčili, rovnako vzhľad netvorov a poteší aj prekvapivo dostatok krvavých momentov, obzvlášť vo finále a aj keď nepôsobia až tak surovo, ako by mohli, vzhľadom na štýl osemdesiatych rokov mi to sadlo. A tak aj keď rozpočet nebol viditeľne najväčší, tvorcovia ho využili najlepšie, ako mohli a musím pochváliť, že sa to nesnažili ukryť v tme, ako je to bežné a pritom tu som to kvôli tej pivnici aj očakával, ale väčšina dôležitého sa odohráva vo svetle cez deň a aj tých pár scén z pivnice je prehľadných. Takže spočiatku z úplne nenápadne sa tváriaceho hororu sa nakoniec stala až prekvapivo slušná žánrová zábava čerpajúca zo štýlu osemdesiatych rokov, čo rozhodne môžem, dobrá práca. 72% (14.06.2015)