Fanfán Tulipán

Presne nejako takto si zrovna predstavujem, ako by mal teda vyzerať prvotriedny, napínavý a dobrodružný titul s udatným [rebelujúcim] hrdinom v jeho čele, čo som napokon predsa objavil, a to konkrétne s akýmsi »francúzskym Errolom Flynnom« v hlavnej úlohe, ktorého dokonca predstavoval snáď vôbec nikto iný, než práve Fanfán Tulipán, vlastne som chcel najskôr len povedať: Gérard Philipe. • Nielenže vyzdvihujem počin ako celok, ale zároveň snáď do nebies nebeských [vy]chválim i jeho špičkovú RÉŽIU v podaní akéhosi Christiana-Jaquea, ktorý mi bol síce doposiaľ celkom neznámym režisérom, no odteraz si ho vari navždy zapamätám. Predstaviteľ titulnej úlohy, sa jednoznačne zlatým písmom zapísal do dejín [a učebníc] kinematografie ako mimoriadne energická postava, ktorá dokázala s naprosto absolútnym prehľadom zaobchádzať s mečom, čím v podstate svojich úhlavných nepriateľov privádzal na pokraj nervového zrútenia; a zase pre zmenu, predstaviteľka Adélky v podaní vychádzajúcej, no určite do budúcna nielen iba talianskej HVIEZDY s úchvatným dekoltom: Giny Lollobrigidovej, tak v jej prípade sa predovšetkým jednalo po [1.] o ZVIDITEĽNENIE SA a po [2.] o VSTUP na medzinárodnú scénu, na ktorej sa stala veľkou konkurenčnou silou pre Sophiu Lorenovú, ktorá možno napokon dosiahla trochu väčšej slávy a celkového uznania v rámci filmového priemyslu, za to ale "lollobrigidku", bezkonkurenčne považujem za úplne najkrajšiu herečku všetkých čias! • Zaujímavé bolo pozorovať, ako scenáristický tím celkovo pracoval s postavami, ktoré jednak vkusne premiešal, a jednak sa vzájomne dopĺňali, až mi to miestami pripadalo, že boli spojenými nádobami. Najprv dostával väčšieho, hereckého priestoru iba titulný Tulipán, aby sa vzápätí postupne pridávali i ďalší, či povedzme neskoršie i Adélke bol vytýčený priestor sa naplno realizovať, čo už vlastne akosi [ne]priamo súviselo i so samotným roztopašným Kráľom Francúzska: Ľudovítom XV. Došlo samozrejme i na Madame de Pompadour, ktorá zohrávala síce malú, za to ale kľúčovú úlohu hneď zo samého začiatku ... • Čiže fikcia sa trošku [z]miešala s realitou, čo rozhodne kvitujem! Ukážkový prístup tvorcov v časoch [spred viac ako 70 rokov], ktoré si skrátka treba najviac vážiť, keďže sú už nenávratne v HÁJI! PS : Vonkoncom ani nerozumiem tomu, prečo mi až doteraz unikalo toto na moju dušu: Šermiarske dielo s geniálnymi prvkami, a k tomu i vsuvkami ... (27.10.2023)

Dobrodružné? Pche, rošťácké! A rošťáky na rozdíl od dobrodruhů a hrdinů (jenž berou své poslání až příliš vážně) nelze nemilovat. Zvlášť když mají šarm Gérarda Philipa. Byla chyba tento film tak dlouho obcházet, ale víte, jak to je: lepší pozdě nežli později. A ve svém věku mohu stále snít, že povedu podobně krásný život! 80 % (05.01.2023)

Scénář: René Wheeler, René Fallet .. Nestárnoucí historická freska ze sladké Francie s těmi nejlepšími (Gérard Philipe) a nejkrásnějšími (Gina Lollobrigita) herci té doby. Lehce stravitelná dobrodružná pohádka, které se nevíce daří příjemně pobavit a to i po více než půl století. (15.01.2006)

V sedmdesátých letech (zřejmě nějakým omylem) dávali Fanfána v TV a dodnes si pamatuju, že mne rodiče nechali dívat "od osmi", protože, jak pravil můj otec (ročník 1934): "To musíš vidět, co kdyby už to náhodou nikdy nedávali!" A tak jsem byla unešena a jak praví text téměř zapomenuté písně H.Vondráčková "koukala jsem zmámená na Fanfána v botách vysokých...." (05.04.2011)

Další z filmů mýho dětství. Jde sice prvotní dějovou linií jenom o pseudohistorický dobrodružně romantický "škvár", přesto je to mnohem hodnotnější, než různé jiné áčkové produkce. Humoru i nadsázky je dost a Gerard je ve vrcholné formě. A hlas Petra Kostky mu opravdu sedí. Gina je krásná a padouši zlotřilí, dobrodružství sice trošku za těch padesát let znaivnělo, ale i tak je na co koukat. Hrdina je hrdina a nakonec opravdu dostane, co mu patří. A je už jen na nás, jestli chomout budeme brát jako trest, nebo jako odměnu. (01.12.2005)