Den matek

Možno so mnou nebude každý súhlasiť, ale Mother´s Day je napínavá i krvavá "disturbing" záležitosť kdesi medzi slasherom a exploitation. Takú tu naozajstnú horrorovú atmosféru filmov z počiatku osemdesiatych rokov len tak nenavodíte, výborná a v tomto type filmov nečakaná je i pomsta v závere, a geniálna je i úplne záverečná pointa. Pre mňa jeden zo zásadných horrorov. (25.01.2007)

Obvykle mám pro podobné snímky pochopení, ale tady prostě není, čeho se chytnout. Jednu hvězdičku dávám za dobře naaranžovaný "dům smrti", za který by se nemusela stydět ani čarodějka z Blair. Ovšem celkově vzato (ačkoliv jsou mordýři extrémně nechutní), na vyvražďovačce, kde se skoro nevraždí, můsí být prostě něco špatně... (27.08.2008)

Kde je to "vraždení, mučení a znásilňování"??? Nie že by nie, ale v tejto produkcii som čakal chutnejšie sústo a spoliehal sa na to, že aspoň tieto prvky z toho urobia zhliadnutia hodnú záležitosť. Typická TROMA atmosféra, zopár úsmevných momentov a na sekundu načasovaná pointa túto hovadinu nazachránia. (22.12.2007)

Podle úpoutávky jsem si představoval úplně něco jiného (a tak jsem si to pustil až skoro po měsíci co jsem to dostal od kamarádky). Překvapilo mě to, jak je to solidně natočené a zahrané (tím myslím tu rodinku sadistů). Bohužel film má nic moc úvod a závěr, ale prostřední třetina je velmi podařená. Den matek je přesně tím filmen, za co lidstvo jednou skončí v pekle, film co musí odsoudit každý normální člověk a filmový fanoušek oněch normálních filmů. Pro milovníka pokleslého braku je však tato podíváná zcela průměrná. (28.01.2009)

Charlie Kaufman sa rozhodol spraviť si svoje ultimatívne hororové béčko. Na otázku, ako to dopadlo, vám odpoviem múdrou poučkou (ktorú som si teraz vymyslel): existujú tri druhy trashu - trash, trash s extra porciou demencie a jeho odnož, trpiaca po väčšinu stopáže zúfalou nudou. Hádate správne, v tomto prípade sa jedná o poslednú kategóriu. Kaufman totiž nielen že napchal po vzore psíčka a mačičky do svojej torty všetky hororové klišé a smery (slasher, mučenie, znásilňovanie, šialená rodinka, burani, kempovanie v lese, lovenie táborníkov, nevinné ženy, ktoré sa musia postaviť svojim väzniteľom), ktoré padli na firemnom brainstormingu; to by bolo samo o sobe celkom zábavné. On sa však totiž po prihlúplo úsmevnom úvodnom morde dvoch členov hnutia hippies (celá expozícia do deja trvá 6 minút) rozhodol trápiť nás ďalšiu cca hodinu sledovaním troch žien, ktoré stále nie a nie zomrieť alebo zabiť svojich mučiteľov a ujsť. Vážne sa tam celú tú hodinu, okrem nezáživného sledovania dvoch bratov v pokročilom štádiu demencie a ich zlatej mamičky, pod ktorej vedením trénujú, podpichujú sa, vtipkujú alebo trápia svoje obete, nič nedeje. Zvyšných 24 minút, ktorých je ešte blbších než predchádzajúcich 66 to zaklincuje. Amatérsku kameru, "herecké výkony", úroveň gore a soundtrack, z ktorého sála hrôza ponechám radšej bez komentára. Alebo som to len nepochopil, a celé je to fromálne dokumentárne spracovaná štúdia zhubného vplyvu celoživotného vplyvu matky na deti a rafinovaná kritika spoločnosti (scéna, v ktorej Ikeovi narazia celou silou televízor na hlavu predsa jasne symbolizuje vražedný účinok zmanipulovaných médií na modernú spoločnosť!)? Nech je to, ako chce, odpad dať nemôžem; pár ráz sa mi objavil úsmev na tvári :-) 5% (04.08.2014)