Kam se poděla sedmá rota?

Najprv som sa vskutku dôkladne zoznámil s dvomi [ne]obyčajnými francúzskymi [jeden ale s talianskymi koreňmi] rádovými vojakmi: Pithivierom v podaní Jeana Lefebvrea a konkrétne i s Tassinom v podaní Alda Maccionea, na ktorých v podstate i [ne]priamo dohliadal hlavný seržant [v civile ako povedzme vedúci železiarstva] Chaudard v podaní Pierre Mondyho, a snáď až následne potom sa im do cesty ["konečne"] prikmotril aj istý poručík / letec: Duvauchel v podaní akéhosi Érika Colina, kedy zrovna toto »vtipné kvarteto«, sa nachádzalo nielen na akejsi križovatke pred nemeckým Wehrmachtom, ale zároveň sa taktiež i vehementne pokúšalo s touto nepriaznivou situáciou aj niečo patričné urobiť; skrátka: 7. rota zo 106. spojovacieho pluku, sa teda i čochvíľa hneď ocitne v absolútnom nemeckom zovretí, a k tomu i pomerne dosť rýchlom zajatí, keď práve týchto troch, resp. štyroch protagonistov, môžeme kľudne považovať za jedných zo šťastnejších, ktorí sa i napriek tomu častejšie ocitali v hodne nezávideniahodných situáciách s mimoriadne pozoruhodným nadhľadom. • A síce sa predsaže niektorý herec z tohto vydareného [francúzskeho] obsadenia [neprezradím ale ktorý presne], napokon akosi príliš nepohodol s ústredným režisérom: Robertom Lamoureuxeom; dokonca stelesňujúci i jednu z ozaj maličkých úloh [plukovníka Blancheta] v tomto komediálne ladenom titule, odohrávajúcom sa v roku 1940, a nakrútenom v roku 1973 [premiéra prebehla 13. decembra], čo je vlastne už pred rovným polstoročím + takmer tromi týždňami ako extra naviac, čím som chcel totižto maximálne iba podotknúť, že to medzi nimi ani nebolo prílišne poznať [rozbroje pred kamerou sa zrejme museli i na chvíľu zase odložiť!] , pričom v druhom dieli sa už tento predstaviteľ bohužiaľ neobjavil, čomu sa ani nečudujem, keďže si tentoraz nejako zvlášť ne[po]rozumel s «hlavným vedúcim». • Túto skutočnosť som sa mimochodom dozvedel až po mojej osobnej projekcii s tým, že mňa táto sympatická jazda priveľmi [po]bavila a nič podstatné ma na nej ani ne[vy]rušilo, t.j. užíval som si množstvo trefných gagov zo strán hereckých predstaviteľov, najmä prostredníctvom J. Lefebvrea, ktorý takpovediac úplne zatienil celý zvyšný ansámbel, ale napríklad už medzitým spomínaný Talian: A. Maccione, mu zvyčajne veľmi zručne sekundoval. • Moje očakávania, priznám sa, boli spočiatku nadmieru mizivé, no každou ďalšou uplynutou scénou, ma táto atmosféra čoraz intenzívnejšie pohlcovala, až by som normálne povedal, že ani nechýbalo nadmieru veľa k maximálnemu hodnoteniu! (03.01.2024)

Ve svem hodnoceni se shoduju se svymi rodici - Francouzi si z druhe svetove valky (a zejmena sami ze sebe) dokazi udelat legraci. At uz jde o Sedmou rotu nebo Velky flam s de Funesem. Nejen ze jsou tyto filmy vtipne, ale jejich humor je nekdy pekne kousavy (v pripade tohohle filmu scena s prodavacem), a proto prezily i svoji dobu. Jen skoda, ze tahle doba velkych francouzskych komedii uz skoncila... Anebo ne? (21.08.2011)

Po rokoch ma to už nebavilo ako v detstve. Zasmial som sa len párkrát, ale väčšinu času to je priemerný film v ktorom sa ústredné trio túla po Francúzskom vidieku a občas niečo vyparatí. Film drží nad vodou hlavne herecké obsadenie. Chcelo to ale prepracovanejší scenár a väčšiu kadenciu vtipov. Z CZ dabingov sa mi viac páči ten VHS. 5/10. (01.07.2020)

Frantíci umí. Není to ani tolik komedie, ač je to humorně pojato, moc se nenasmějete (dnes dělají mnohem vtipnější). Spíš se dá žasnout nad zajímavým námětem, který je i hezky dějově pojatý, hlavně všemi zúčastněnými kvalitně zahráno a vůbec zkoordinováno - vytvořit kulisy a kostýmy a tolik lidí se toho zúčastnilo. Myslím, že to tehdy musel být jeden z nejdražších francouzských filmů. Film mi hodně připomíná dětství. (25.03.2019)

Tento film som po prvý krát videl ako chlapec a už vtedy som ho miloval. Výborný herci, výborné dialógy, veľa srandy, je to naozaj komédia so všetkým. Tento prvý diel sa tvorcom naozaj vydaril. Neraz si spomeniem, keď kupujem kabanos , že by som si dal aj " česnekovej". Opäť fantastický český dabing. Nostalgicky , ale aj zaslúžene 90%. (22.10.2005)