Kam se poděla sedmá rota?

Najprv som sa vskutku dôkladne zoznámil s dvomi [ne]obyčajnými francúzskymi [jeden ale s talianskymi koreňmi] rádovými vojakmi: Pithivierom v podaní Jeana Lefebvrea a konkrétne i s Tassinom v podaní Alda Maccionea, na ktorých v podstate i [ne]priamo dohliadal hlavný seržant [v civile ako povedzme vedúci železiarstva] Chaudard v podaní Pierre Mondyho, a snáď až následne potom sa im do cesty ["konečne"] prikmotril aj istý poručík / letec: Duvauchel v podaní akéhosi Érika Colina, kedy zrovna toto »vtipné kvarteto«, sa nachádzalo nielen na akejsi križovatke pred nemeckým Wehrmachtom, ale zároveň sa taktiež i vehementne pokúšalo s touto nepriaznivou situáciou aj niečo patričné urobiť; skrátka: 7. rota zo 106. spojovacieho pluku, sa teda i čochvíľa hneď ocitne v absolútnom nemeckom zovretí, a k tomu i pomerne dosť rýchlom zajatí, keď práve týchto troch, resp. štyroch protagonistov, môžeme kľudne považovať za jedných zo šťastnejších, ktorí sa i napriek tomu častejšie ocitali v hodne nezávideniahodných situáciách s mimoriadne pozoruhodným nadhľadom. • A síce sa predsaže niektorý herec z tohto vydareného [francúzskeho] obsadenia [neprezradím ale ktorý presne], napokon akosi príliš nepohodol s ústredným režisérom: Robertom Lamoureuxeom; dokonca stelesňujúci i jednu z ozaj maličkých úloh [plukovníka Blancheta] v tomto komediálne ladenom titule, odohrávajúcom sa v roku 1940, a nakrútenom v roku 1973 [premiéra prebehla 13. decembra], čo je vlastne už pred rovným polstoročím + takmer tromi týždňami ako extra naviac, čím som chcel totižto maximálne iba podotknúť, že to medzi nimi ani nebolo prílišne poznať [rozbroje pred kamerou sa zrejme museli i na chvíľu zase odložiť!] , pričom v druhom dieli sa už tento predstaviteľ bohužiaľ neobjavil, čomu sa ani nečudujem, keďže si tentoraz nejako zvlášť ne[po]rozumel s «hlavným vedúcim». • Túto skutočnosť som sa mimochodom dozvedel až po mojej osobnej projekcii s tým, že mňa táto sympatická jazda priveľmi [po]bavila a nič podstatné ma na nej ani ne[vy]rušilo, t.j. užíval som si množstvo trefných gagov zo strán hereckých predstaviteľov, najmä prostredníctvom J. Lefebvrea, ktorý takpovediac úplne zatienil celý zvyšný ansámbel, ale napríklad už medzitým spomínaný Talian: A. Maccione, mu zvyčajne veľmi zručne sekundoval. • Moje očakávania, priznám sa, boli spočiatku nadmieru mizivé, no každou ďalšou uplynutou scénou, ma táto atmosféra čoraz intenzívnejšie pohlcovala, až by som normálne povedal, že ani nechýbalo nadmieru veľa k maximálnemu hodnoteniu! (03.01.2024)

No tak nak nevim, proc ma tenhle film nejvyssi hodnoceni ze vsech tri dilu, me prisel nejslabsi. Zacatek a konec filmu je sice krapet akcni a par vtipku se tu najde, ale v case mezi tim se tu jen hlavni hrdinove hodinu poflakujou v lese. Zachranil by to bud lepsi pribeh, nebo aby se tvurci rozhodli, jesli chtej tocit komedii nebo valecnej film, protoze vtipy se daj spocitat na prstech jedny ruky. Ale nejvic by pomohl nejakej vyraznej herec. Nic proti hlavni parte, jsou to vcelku sympataci, jenze tu proste chybi nejaka vyrazna osobnost. Nemusel by to bejt zrovna Funes, ale treba takovej Galabru by urcite stacil. Nicmene, i kdyz jsem se asi nezasmal ani jednou, presto jsem se nenudil. (15.03.2007)

Trošičku jsem měl problém strávit začátek, ale poté se film příjemně rozjel. Všude panuje válečná pohoda. Člověk se párkrát i zasměje. Nedobrovolní hlavní hrdinové války jsou docela sympaťáci. Nemám moc co dodat. Zkrátka jedna z mála francouzských komedií zesměšňujících válku, která rozhodně neurazí. (02.08.2014)

Frantíci umí. Není to ani tolik komedie, ač je to humorně pojato, moc se nenasmějete (dnes dělají mnohem vtipnější). Spíš se dá žasnout nad zajímavým námětem, který je i hezky dějově pojatý, hlavně všemi zúčastněnými kvalitně zahráno a vůbec zkoordinováno - vytvořit kulisy a kostýmy a tolik lidí se toho zúčastnilo. Myslím, že to tehdy musel být jeden z nejdražších francouzských filmů. Film mi hodně připomíná dětství. (25.03.2019)

Satirická vojnová komédia zobrazuje absolútnu dezorganizáciu a nepripravenosť francúzskej armády, ktorá sa v osudnom roku 1940 nedokázala ubrániť armádam Wehrmachtu. Traja vojaci zo spojarskej roty sa oddelia od svojej skupiny a podarí sa im úspešne napádať nemecké konvoje i zachraňovať civilné obyvateľstvo. Stará dobrá francúzska filmová klasika. „My za nic nemůžeme, podělalo se to nahoře. – No občas se to někdy podělává taky dole.“ (10.09.2014)