Sedmá rota za úplňku

Stará parta troch motáckych spojárov zo siedmej roty a moje sympatie k nim výrazne zachraňuje dojmy z poslednej časti tejto voľnej trilógie. Humor je oproti predošlým častiam podstatne prvoplánovejší a celkovo až príliš okato chcený, a preto na mňa nefungoval tak ako mal. Zabaviť sa na tom stále dá, ale už je to vyslovene priemerná zábava. 6-/10 (12.09.2011)

Siedma rota zo 106. spojovacieho pluku, nielenže konečne [úplne úspešne] dospela do finále, ale zároveň si taktiež trochu i napravila pošramotené renomé z predchádzajúceho dielu, kedy tentoraz danému titulu naprosto dominovala akási »dvojznačnosť«, čo som iba s otvorenou náručou uvítal. • A síce teraz na plné ústa nevravím, že by mi boli zrovna títo «vojnoví hrdinovia» v zložení týchto protagonistov: Chaudarda, Pithiviera a Tassina; akosi povedzme, že príliš [ne]sympatickými, ale zase nemôžem ani celkom potvrdiť, že by mi vskutku cezpríliš prirástli ku srdcu, teda najskôr len niečo medzi tým, čo by bolo v podstate v priamom súlade s aktuálnymi náladami, ktoré sú naozaj dosť pozoruhodným spôsobom nadštandardné. • Skrátka, aktuálne motto by mohlo znieť práve nejako takto: „Mali viac šťastia, než rozumu,” na základe čoho vlastne režisér Lamoureux postavil i daný príbeh o »francúzskom odboji« v okupovanej, francúzskej zóne, ako na začiatok rozvíjajúcej sa línii udalostí, ktoré ozaj zaujímavými postupmi naberali na čoraz väčšej spádovej dynamike, súčasne aj akejsi nočnej estetike, kedy si snáď tieto postavy ani pomaly nevideli na špičku nosa; alebo proste nočné zábery sa vyznačovali mimoriadne nízkym osvetlením daných postáv, čím sa de-facto dosiahla vysoká miera autenticity. Bolo by zrejme minimálne aspoň veľmi zvláštne, ak by boli títo všetci účinkujúci, na čele s Gestapom, v nočných scénach, zreteľne osvetlení, čo sa našťastie neuskutočnilo, ale zasa nemôžem poprieť ani to, že som sa vtedy nevedel v dianí vôbec orientovať, čo podľa mňa nebolo možné ani v naprostom reáli, a tak tým pádom sa režisérovi podarilo vytvoriť čosi nadčasového, čo mi rozhodne utkvelo v pamäti, aj keď som paradoxne nemal veľký prehľad o tom, čo sa vlastne pred mojim zrakom odohráva, a myslím si, že to netušili ani daní protagonisti, čo vari automaticky vytváralo ďalší rozmer - extra naviac. • Jednoznačne z mojej strany smeruje na posledný diel «spojárskej trilógie», podstatnejšia chvála, keďže na rozdiel od svojho nedopečeného predchodcu, som mal väčšieho zdania, že celkové dianie bolo oveľa viacej prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie, a to ani nehovoriac o ich »hrdinských zásluhách«, ku ktorým sa totižto dostali, ako slepí k husliam; a mimochodom to je na tom to najlepšie = V Ž D Y  sa  S T A N E  to, čo N A J M E N E J  O Č A K Á V A Š ? (08.01.2024)

Posledný diel ma strašne sklamal už pred rokmi a nič sa na tom nezmenilo ani teraz. Dej sa posunul o pár rokov dopredu a zmätené trio už nikam neuniká, ale zapletie sa do takej špiónskej hry ktorej nerozumejú a tak len pobehujú z miesta na miesto a popritom sa to všetko nejak šťastne vyvrbí. Ale je to strašná nuda a nezasmial som sa ani raz. Potešilo mal prakticky len to, že som videl ústrednú trojku. Strašne mi tu chýbal ten ich tučný veliteľ, ktorý zakaždým nad ich eskapádami gúľal očami. Celkovo je tento diel prakticky zbytočný a je lepšie sa mu vyhnúť, aby ste si nepokazili dobrý dojem z predošlých dielov. 3/10. (01.07.2020)

Hrdinové z nevlastní vůle a jejich poslední ohlédnutí za ne zrovna lichotivým obdobím francouzských dějin. Opět lehce ztřeštěné, opět příjemně lidské, opět stavěné na sympatickém castingu. Pro někoho slabý odvar, pro něho nejlepší z trilogie…..pro mne prostě Sedmá rota. Tassin, Pithivier a Chaudard si bezesporu zaslouží titulovat označením legendy. (19.12.2021)

Docela pohodova klasicka francouzska valecna komedie, ktera uz dneska neni nijak zvlast vtipna, ale prijemne se na ni diva a ma hodne sympaticke hlavni hrdiny. Zapletka je samozrejme postavena na spouste nahod a omylu, ale je docela v pohode a nenudi. Hodne se mi libila hudba. Neni to nejlepsi dil o sedme rote, ale presto to je na 4* a dustojne zakonceni osudu trech spojaru. (07.11.2005)