Město 44

Tak tu mame dalsi megavelkofilm z druhej svetovej. Tentokrat od Poliakov. Takze je jasne, ze to nebude nic klasicke ale nejaky zvlastny mišmaš. Stylom to dost pripomina filmy typu Twilight alebo Hunger Games, len je to situovane do obdobia druhej svetovej a netypicky to je natocene v drsnom R-kovom ratingu, ktory vyuziva na plne gule.Takze v hlavnej ulohe je milostny trojuholnik ktory tvori naivny mladik a dve pohladne devy. Zhruba od tretiny filmu zazije mladik šok vdaka ktoremu sa z neho stane na dlhy cas nehovoriaci mental cumiaci do blba a liderkou filmu sa stane jedna z tych krasavic, ktora ťahá toho mentala z jedneho konca Varšavy a druhy a postupne s nimi sledujeme prebiehajuce povstanie. Technicka stranka je bezchybna a pôsobiva. Oznacenie velkofilm si to zasluzi pravom. Takisto potesi nekompromisna brutalita. Vysledok ale pôsobi dost zvlastne a naivne. Ako keby si mlady reziser povedal, ze ukaze tym naivnym divakom a hlavne divackam Twilightu, co to je vojna. Takze tu sice mame aj nekompromisne sceny, ktore maju šokovat, ale aby to tu mladez bavilo, tak aj cool videoklipove sceny bojovej vravy alebo romanticke zabery v ktorych gulky spomalene vykresluju srdiecka. Asi to nesadne kazdemu. Mna to ako celok tiez dvakrat nenadchlo, ale bavili ma velkolepe bojove sceny. V tomto smere kraluje vybuch nejakej velkej budovy a nasledny lejak rôznych končatín. Takze to aspon za jedno pozretie rozhodne stoji. 6/10. (19.02.2015)

Obdivujem Poliakov, ako sa vedia vyrovnať s národnými dejinami. Točia úžasné filmy predovšetkým o holokauste, nakoniec najväčšia časť z neho sa odohrala práve na ich území. Ale tento film im nevyšiel podľa predstáv. Poznáme z histórie priebeh Varšavského povstania a jeho neslávny koniec a tak mi tento film pripomínal skôr paródiu. Veď je toľko vynikajúcich filmov o Varšavskom povstaní z ktorých dejov musí každého mraziť na chrbte. Bitka o Varšavu, 2005; Varšavské povstanie, 2005; Vízia vojny: Bitka o Varšavu, 1969; Generál Nil, 2009; Kanály, 1957; Varšavské povstanie: Zabudnutí bojovníci 2. svetovej vojny. 2004 a mnoho ďalších historický úplne presných. (03.03.2015)

Víte jak se dá z celkem vychytané válečné podívané zralé na poctivé čtyři hvězdy udělat podivné whatafak za bídné tři? Zeptejte se pana režiséra Komasa. Místo střelby do masa nasadí matrixovské zpomalováky, které se do rozjebané, obležené Varšavy roku 44 hodí asi jako Miloš na Hrad. Tyhle kraviny si příště strčte třeba do...klipu tej Farnej Ewy. (31.03.2015)

Brutálny film dejom, čo je dobré, lebo to približuje skutočné hrôzy vojny, cynickosť, snahu zachrániť sa, ale pritom nezmyselné akcie a dezorientovanosť postáv. Film ozaj pokazili tie akési akoby matrixové scénky a možno tam chcelo viac rozviť psychické pochody postáv, aby sa s nimi vedeli ľudia zžiť, prípadne rozobrať absurdity tohto sveta do ešte väčších extrémov, no dalo sa aj tak. Bojové scénky sú podľa mňa rovnako ako práca kamerou, či efekty na vysokej úrovni a to všetko režíroval v podstate len 33 ročný režisér, ktorý za sebou nemal až toľko veľkých diel a hneď režíroval jednu z najväčších poľských udalostí histórie. Dej má svoje kúzlo, film svoju atmosféru, Poliaci sa v ňom nemusia za nič hanbiť, len najvyšší schod to nedosiahlo. (18.04.2015)

Z filmu cítiť, ako chcel byť veľkolepý, a keď si dali na premiéru priviesť aj najväčšie plátno na svete a pustili to rovno na Národnom štadióne, tak je jasné, že tí tvorcovia si aj mysleli, že niečo veľkolepé stvorili. Až tak to ale nevyšlo. Hlavný hrdina je večne vyhúkaný. Vyhúkaný, keď zobačí slávnu Žofiu v Evinom rúchu, tak radšej utečie, hoci pri Žofii sa aj z nebinárneho stáva nekompromisný hetero inseminátor, ktorému ani Boris Kollár by nestačil. Vyhúkaný je aj, keď sa strieľa, lebo však mu zabudli povedať, že je druhá svetová. Celkovo filmom voľne prechádza duch jeho vyhúkanosti a podozrenie na vysokú dávku sedatív je veľký. No a potom tá realita povstania. Na jednej strane streľba a zbytočne zmarené mladé životy, na strane druhej ich opíjanie sa a sny o romantickej budúcnosti, čo asi nejde veľmi dokopy, keď dobrovoľne ideš na miesta s pravdepodobnosťou úmrtia vyššou než pri napojení na pľúcnu ventiláciu počas covidu. Ak šlo o pokus ukázať lásku počas vojny, tak to bolo nedokonalé po oboch stránkach a celkovo to vyšlo ako dielo, ktorému niečo chýba. Akoby Pianista bez nosa. (22.08.2023)