Reklama

Reklama

Bláznivá a zdánlivě bezcílná jízda přes Římskou riviéru svede dohromady bezstarostného řidiče se zastydlým studentem práv a jejich životy navždy změní směr. V polovině srpna se koná svátek Ferragosto, přičemž většina Italů slaví tak, že zavře krám a vyrazí na venkov nebo k moři. A právě v takový rozpálený den křižuje Bruno (Vittorio Gassman) liduprázdným Římem a shání telefon. Narazí na zakřiknutého vysokoškoláka Roberta (Jean-Louis Trintignant), který celé léto sedí nad právnickými skripty, a vytáhne ho ven na skleničku aperitivu. Z krátké zajížďky se ovšem rychle stává neřízený dvoudenní výlet po Římské riviéře až do Toskánska, plný šíleného předjíždění v úzkých zatáčkách, rozhlížení se po krásných ženách a všemožných eskapád při každém vystoupení z Brunova kabrioletu Lancia Aurelia Spider. Přes počáteční nesympatie a následné okouzlení velkohubým a bezstarostným řidičem si ovšem Robert stále více uvědomuje tragičnost svého nového přítele a skrze něj i své vlastní bezútěšné vyhlídky... Režisér snímku Dino Risi se proslavil jako tvůrce italských komedií s ostnem společenské kritiky. Ve svém ranějším díle dává Risi do kontrastu dva povahově rozdílné hrdiny a přes jejich upjatost či dětinskost však ani jednomu nestraní. V jistém smyslu představuje setkání Bruna a Roberta střet generací, fanfarónské lehkomyslnosti 50. let, kdy se poválečná generace mohla poprvé zhluboka nadechnout, a nastupující generace 60. let, vychovávaná uprostřed tržního kapitalismu a v honbě za kariérou. Svá nejslavnější díla natočil Risi právě s italským komikem Vittorio Gassmanem, který se stal jednoznačnou tváří režisérových tragikomických postav. Sváteční vyjížďku (1962) uvádí Česká televize v nově zrestaurované verzi a s původním barrandovským dabingem, stejným s jakým byl film před více než padesáti lety promítán v československých kinech. (Česká televize)

(více)

Recenze (57)

dopitak 

všechny recenze uživatele

Určitě každý z nás se někdy cítil podobně jako Robert. Protože suverenita, bezuzdná drzost až sprostota v životě většinou slaví úspěch. Potkal jsem v životě hodně lidí, jako je Bruno. Tři za film (jsou tam pěkný holky), a jedna navíc za původní dabing, který ČT vytáhla (tleskám, jen tak dál). Vittorio Gassman a Jean-Louis Trintignant - bravo! ()

classic 

všechny recenze uživatele

V Risiho klasickom titule z roku 1962 s názvom: Predbiehanie, išlo snáď len o to, koľko motorových vozidiel vlastne „predbehne” protagonista Bruno Cortona v podaní Vittoria Gassmana, alebo povedzme tiež, koľko najlepších scenáristických replík, si napokon prisvojí vo svoj vlastný prospech, a tak sa práve preto teraz následne (o)pýtam, na čo, do psej matere, si hneď vedľa neho (na)sadla do auta Lancia Aurelia B24 Spider i ďalšia, údajne dôležitá postava zakríknutého predstaviteľa Roberta Marianiho v podaní Jeana-Louisa Trintignanta, keď by si v podstate tento výstredný charakter poradil i úplne sám? • Skrátka, pôvodný scenár bol zväčša priaznivo nakloneným len pre túto ústrednú, 187 cm vysokú postavu, až tá francúzska, o rovných sedemnásť centimetrov nižšia, pôsobila hneď oproti nemu, nielen očividným, a k tomu i prebytočným dojmom, ale zároveň i ako takým „chudobným príbuzným”, stále zatieneným jeho energickou prítomnosťou, proste, Gassman na seba neustále strhával celú pozornosť, až to začalo pôsobiť akosi trápne, a pritom zo začiatku to vyzeralo dosť nádejne, no na druhej strane si taktiež treba uvedomiť i to, že som totižto ešte nevedel, s kým budem mať čochvíľa možnosť sa naplno zoznámiť, s akým mimoriadne „hyperaktívnym jedincom”, sa vydám po vskutku kľukatých cestách, v nebezpečných zákrutách; na taliansky spôsob. • Obidvoch hereckých predstaviteľov navyše obdivujem, ale mám naprosto reálneho zdania, že sa tentoraz vedľa seba vôbec nehodili.  • Možno by som dokonca vzniesol určitú námietku v tom zmysle, že samotné AUTO, napokon „hralo” vo filme hlavný prím, kedy si aspoň vďaka tomu prídu automobiloví nadšenci  na svoje...? ()

Reklama

rikitiki 

všechny recenze uživatele

Sváteční výjižďka je jistě film, který měl umělecké ambice, leč podle mě už zastaral. Nesourodá dvojice pilného studenta a chvastounského podvodníčka se vozí autem letní Itálií. Potkávají různé známé i neznámé lidi. Chvastoun se projevuje jako podrazák, byť se navenek tváří sympaticky, a studentík jako slušňák, který se neumí bránit. Tak to jde až k vcelku očekávanému konci. A víc než cokoliv jiného mě film nudil. Gassnan jako uřvaný fanfarón mě štval a Trintignan jako submisivní slušňáček mě rozčiloval – obě hlavní postavy byly děsně protivné. SHRNUTÍ: Když se přinutíš chovat se proti své povaze, tak ti to z dlouhodobého hlediska nikdy vítězství nepřinese. A taky: Když se slušňák sejde s darebákem, kdo myslíš, že vyhraje? ()

slunicko2 

všechny recenze uživatele

Konfrontace dvou přístupů k životu. 1) Lehce ponudnělý velmi italský snímek má pro mě přitažlivost zejména kvůli dobovým reáliím, které ukazuje._____ 2) Didaktický konec pak celou tu poněkud umělou atmosféru volnosti a nespoutanosti usměrňuje a relativizuje._____ 3) Líbily se mi i parádní radostné písničky. Zkuste třeba tuhle: Guarda come dondolo / guarda come dondolo con il twist / con le gambe ad angolo / con le gambe ad angolo ballo il twist / Sarà perché io dondolo / saranno gli occhi tuoi che brillano / ma vedo mille mille mille lucciole / venirmi incontro insieme, insieme a te /. ()

Padme_Anakin 

všechny recenze uživatele

Tohle neplánované putování se mi sledovalo snadno a dobře, postaral se o to podmanivý Jean-Louis Trintignant, jeho role plachého, tichého, introvertního studenta práv mu sedla jako oblek šitý na míru... Vittorio Gassman jako filmový parťák z naprosto odlišného těsta, nezodpovědný extrovert, nadmíru společenský, nespoutaný a živelný, mi sice příliš nesedl, ale odehrál to skvěle.. Závěr zabolel, přála jsem si jiný.. ()

Galerie (6)

Zajímavosti (12)

  • V televizním pořadu Il caso Scafroglia, který italská televize vysílala v roce 2002, natočil Corrado Guzzanti parodii na tento film, v níž hlavní postavy ztvárnili Umberto Bossi (alter ego Bruna Cortony) a Giulio Tremonti (alter ego Roberta Marianiho). (classic)
  • Lokalitu Castiglioncello, vesničku Rosignano Marittimo (provincie Livorno), si Dino Risi vybral na naléhání Vittoria Gassmana (Bruno), který tam trávil dovolenou se svou rodinou a chtěl toho využít během pracovních přestávek. O této skutečnosti se píše v knize „Una grande famiglia dietro le spalle“ od Paoly Gassman, v níž herečka vypráví, že právě pro tuto okolnost se natáčení zúčastnila i ona. (classic)
  • Film provází a ve více scénách se v něm objeví v různých formách píseň italského zpěváka Edoarda Vianella „Guarda come dondolo“. (skinny9)

Reklama

Reklama