Bitva o Sevastopol

"Taká je vojna, musíš iba prežiť..." Príbeh o Ukrajinskej a naj sovietskej sniperke sa celkom vydaril, ale chyby sa nájdu. Dejové linky, ktorých je viac, niekedy zbytočne preskakujú a občas narúšajú celistvosť snímku. Tá z frontu a Bieleho domu sú fajn, a tie milostné romániky sa dajú prežiť. Nedá sa nezastaviť pri jej rodičoch. Otec dôstojník NKVD a mama učiteľka angličtiny! Vo vtedajšom Rusku šialená a málo vídaná kombinácia...Akčné scény sú výborné, film je natočený moderne a zaznejú tu aj dve piesne, čo mi do vojnového filmu veľmi nesedí, ale tá prvá celkom ušla a tá druhá pri mínometnej paľbe ma zaujala a do filmu i deja dobre zapadla. je trochu škoda, že sa film viac nevenoval jej pobytu na fronte , prípadne v sniperskej škole. V závere škrípe dosť nedôveryhodný sniperský súboj s Ottom von Singerom( nenašiel som o ňom na nete nič), ktorému dosť nesympaticky prilepili aj "Hitlerovské" fúzy. Možno sa mýlim, ale veľmi pochybujem , že také nosil. Pochváliť však musím casting. Predstaviteľka Ljudmily je sympatická, čo je dosť dôležité v prípade, že je na obrazovke takmer neustále. Vždy to ide lepšie, ale nakoniec celkom fajn. 70%. (03.06.2015)

Rusové a válečný žánr zkrátka jde dohromady a funguje. Film o elitní ženské sniperce, která během 2. světové války zneškodní 309 nácků a divák pouze fandí a počítá padlé společně s hlavní hrdinkou. Akce je perfektní, sniper scény napínavé, nechybí i správná brutalita a solidní vizuál. Líbilo se mi to, byť scény mimo bitevní pole už tak poutavé nebyly. Highlight filmu je definitivně letecký nálet na ruské flotily. 70% (20.02.2016)

Taková ta válečnická klasika, tentokrát zdůrazněna motivace hrdinky, aneb zabiju vás všechny vy svině (teda- alespoň dokud se neunavím). Obávám se, že potrvá tak dvě, tři generace, než Ukrajinci a Rusové budou ochotni něco takového natočit společně. Spíše se dočkáme dílek jako ,Bitva o letiště, aneb přišli a zase odešli´ (film od Ukrajinských tvůrců), nebo ,Čurila Plenkovič opět zasahuje, aneb taťka Putin se studené vody nebojí´ (v ruské distribuci to bude mít asi jiný název) (19.08.2022)

Pavličenková podle Olesova a Korina není člověk, je to socha, Atlas, který na bedrech nese celou tíhu války, Sovětského svazu, internacionály a všichni soudruzi okolo se můžou přetrhnout o to, kdo jí miloval dřív, než to bylo cool. Stejně plochý, plný patosu a jen o chlup lepší jak Jolieové Pampalíny. (01.03.2018)

Ťažko sa mi vyjadruje keď k tomuto filmu čítam hodnotenie „odpad“. Film je historický takmer presný. Žánrovo je síce vojnový, ale to neznamená, že prioritou by museli byť boje o Sevastopol. Prioritou sú boje za Sevastopol a to je rozdiel. V roku 2013 začali Rusi a Ukrajina natáčať film o Sevastopolu a o niekoľko týždňov bol Sevastopol znova obsadený, tentokrát Rusmi. Film je životopisným filmom najlepšej Sovietskej ostreľovačky Ľudmily Pavličenkovej (1916 – 1974). Pri obranných bojoch utrpela zranenie, ale evakuovana z pevnosti bola až na jednej z posledných lodí. Na pažbe mala 309 zárezov. Potom ju pozvali do hlavného stanu. Jej hodnota bola veľmi cenná na propagandu. Bola vybraná ako členka delegácie do Veľkej Británie, Kanady a USA. Vo Washingtone ju prijal sám prezident USA F. D. Roosevelt s Eleonor Rooseveltovou. Bola prvým občanom ZSSR , ktorý vstúpil do Bieleho domu. Po návrate pracovala až do konca vojny v škole pre sniperov. A teraz trochu pravdy o živote. Ako 15 ročná otehotnela, v roku 1932 sa vydala za Pavličenka, syn sa narodil v júni 1932. V roku 1938 sa stala členkou streleckého krúžku. S manželom sa rozviedla ešte pred vojnou. (31.05.2015)