Maryland

Európska odpoveď na hollywoodského Bodyguarda, skoro ako od Hanekeho (a Bier súčasne). Minimalistická, psychologická, s hlavným hrdinom zmietaným paranoídnou psychózou a márne túžiacom po objatí a niečom zmysluplnom v jeho živote. Citlivý i drsný film, v thrillerových pasážach mrazivo napínavý, vo vzťahových náznakovo krehký. Výborná záležitosť pre náročnejšieho diváka. (24.03.2016)

NO, NO, THESE ARE NOT MY CORNFLAKES! -------------- Dianka s jej modrými očami v šatách s kvetinovým vzorom a odhaleným chrbátom, jeden paranoidný sympaťák/nesympaťák trpiaci PTSD, biela vila pravdepodobne ešte z Taxi 4, veľký čierny chlpatý prítulný havino, nôh požehnane, až som si myslel, že za tým stojí druhý QT (ale pozor, točila to slečna!), striedma akcia, ktorá aspoň minimálne dobre znela (streľba [pri tej úplne prvej som skoro dostal infarkt], údery), tak by sa dal v skratke opísať Maryland, ktorý prakticky v celom rozsahu stavia na vzťahu medzi ochrankárom a manželkou ministra, avšak celé ich puto bolo postavené na jednej situácii, úplne náhodne a zvláštne rýchlo vybudované, aby nejaké bolo, asi podobne ako tento komentár. Ale páčilo sa mi to. Viac menej. (15.12.2019)

Neprekáža mi pozerať sa dve hodiny na Matthiasa - veď za toho sú tie dve hviezdy, ale s nevrlou, zdutou Nemkou je to už horšie. Odhliadnuc od toho, že aj v príručke k hriankovaču sa toho deje viac, aj to málo, čo sa tam udeje, je dosť veľká kravina. Radšej by som sa pozerala na dokument, počnúc od toho, ako sa M. S. ráno zobudí, pretacká dňom, až po zaľahnutie a spánok. (23.04.2016)

Nesoudný pokus o spojení psychologického dramatu o narušeném vojákovi a thrilleru o ochraně rodiny pochybného libanonského byznysmena měl být sžíravý a dramatický, ale vyšel jako nezbedný kříženec Paranormal Activity, Komisaře Rexe (na antidepresivech) a thrilleru s Ondřejem Vetchým. Finální název Disorder je nakonec trefný titul – zdá se ale, že poruchami (vnímání) trpěl vedle hrdiny i samotný štáb. [Cannes 2015] (18.05.2015)

Úhledný, malý thriller, kterému hodnocení sráží jeho nevěrohodnost. Matthias Schoenaerts by si zasloužil lepší film, jeho obličeje je plné plátno a s jeho paranoiou v hlavě film dovedně kumuluje napětí. Důraz filmu je kladen na neustále hrozící útok a v kombinaci s provokativním zvukem mě to tak bavilo, že nakonec překousnu i závěr, který za sebou zavřel dveře a odpověz si sám. (06.01.2017)