Riaru Onigokko

Film „Riaru onigokko“ není pro každého, je to film, který je určen fanouškům asijské tvorby, jimž přines dobrý zážitek. Ale myslím, že je to zážitek i pro někoho, kdo japonské filmy moc nemusí. Není to jen o tom násilí, ale je to celkově o tom, co si hrdinka prožije a jaké scény musí podstoupit. V tomhle je to intenzivní, skutečně velmi intenzivní a dovede to diváka přimět přemýšlet o trochu hlubším smyslu dění. (19.02.2018)

Toto bláznovstvo plné krvi a vizuálnej nádhery je len ťažké opísať. Aj napriek tomu, že tu nosné témy ostávajú podobné ako pri iných Sonových filmoch, formou však ide o totálne uletený surrealistický megaúlet. Takže je to typický Sono no zároveň aj nie. Jediné čo ma napadá sú len také výkriky v tme ako napr. dlhé scény bez mužov (teda striktné delenie na mužský a ženský svet/princíp)... neustály boj o prežitie v podobe troch hlavných postáv (Mitsuko, Keiko a Izumi)... útek pred zbabelcami... spoločenský útlak na základe pohlavia.... mužská snaha ženy ovládať (metafora počítačovej hry Tag) a konečne je tu aj akýsi rituál prechádzania do dospelosti. Čiže ide hlavne o spoločenskú kritiku a japonského sociálneho systému, aj keď veľmi bizarnou formou. Na druhú stranu ale neslúži ta bizarnosť ako výborný priamočiary útok, ktorý vystihne problém dokonale a hlavne jednoducho? Akoby ste dostali päsťou do oka. Proste keď sa vo filme poukazuje na problematický vzťah medzi žiakmi a učiteľmi, tak učitelia dostanú do rúk guľomety a pod. Škoda, že sa dokonalé vychutnanie filmu nezaobíde bez poznatkov z oblasti japonskej kultúry a súčasného spoločenského prostredia. Sono je skrátka vlastenec. 85/100 (11.12.2015)

Myšlenky, které se honí v Šion Sonově hlavě, jistě nejsou zcela normální. V Tagu se je rozhodl využít, přiznat a rozpitvat. Mitsuko zažívá něco tak bizarního, že i my pochybujeme, zda je to realita. Šion Sono používá entitu Mitsuko (doslovně a perfektně) jako diváka svých představ (a nestydí se za to). Nedovedu se rozhodnout, jestli je film jako celek odfláknutý nebo geniální. Možná obojí. Možná se už Sono vykašlal na diváka a točí filmy pro sebe. Teda, on to už asi dělá dávno. (31.01.2016)

Sono a jeho boj proti pravidlám a konvenciám. Veľmi by som bol zvedavý čo by na toto povedali feministky. Úloha ženy vo filme a celkovo v ponímaní mužov je tu plná exploatačného násilia a jemnej erotiky( povestné Sonové nohavičky vykúkajúce spod sukničiek). Tag je príbehom o jednej postave a rôznych svetoch. Fikčné svety a snaha nájsť svoju realitu je podfarbená úžasnou variáciou a režisérskou nápaditosťou na nám už známe postupy a témy a vytvára tak vizuálnu žranicu originality a tiež určitej preštylizovanej všednosti - vždy tam musí byť nejaký staroch čo to má celé na svedomí. Ale rúcanie a zároveň využívanie týchto postupov je to čo robí film zaujímavým. Máme tu hororové prvky - funkčné. Máme tu dobrodružstvo a akčnosť - tiež funkčné a rovnako sa tu nachádza transcendentný motív s veľmi príjemným hudobným podfarbením. Teda dielo hodné génia. Významy sa nabaľujú. A príbeh pekne plynie, len aby sa s vami pohral. A dovoľte mu to inak vás každý dejový zvrat sklame. Treba si uvedomiť, že je to o Mitsuko a nie o nás divákoch. Je to o tom že si Sono chcel skúsiť quadrocopteru a tak si ju skúsil. A tiež o tom, že pekné dievčatá sa radi hrajú s perím. Takže si to užite. (06.12.2015)

Film sice nedává žádný smysl, ale obsahuje spoustu krve a školaček v uniformách, a skoro se v něm nevyskytují muži, takže u mě dobrý. Taky je fajn, že SONO objevil MONO, bohužel potenciál této kapely zůstal trestuhodně nevyužit, takže na pořádný postrockový nářez ve filmu si budeme muset ještě počkat. (15.12.2015)