Třetí část noci

Jeden z filmov, ktorý sa nekomentuje ľahko. Dostal som zmes rôznych pocitov, ktoré sa len ťažko definujú... Film bezpochyby disponuje veľkým myšlienkovým presahom a tiež zaujímavým, neortodoxným spôsobom ako túto myšlienku podať divákovi, to klobúk dole. Metaforické a surrealistické vnímanie sveta v náväznosti na bezútešné prostredie, kde všetko akoby bolo naopak, tu vytvára skľučujúcu, ťaživú atmosféru, ktorá vydrží až do samotného konca. Sem-tam jej navyše dopomôže aj nejaká drsnejšia scéna, čo však nie je žiadne prekvapenie pre tých, ktorí poznajú tohto skvelého režiséra. Čo sa týka dejovej linky, tak narozdiel od ostatných som mal v nej jasno, hranice reality a abstrakcie tu boli pevne dané a takmer po celý čas som sa v príbehu celkom dobre orientoval, aj keď bol vyskladaný mozaikovito a pomerne zložito. Problém nastal až v samotnom finále, kde som sa už stratil, a to takým spôsobom, že vôbec neviem čo si o tom všetkom mám myslieť. Navyše hlavná postava toho mladíčka mi bola nesympatická, celý čas som si k nemu hľadal cestu no žiaľ nijakú som nenašiel. Avšak tak akosi podvedome cítim, že si tento film nadpriemer zaslúži. 70/100 (18.08.2017)

Ťažkotonážne, pochmúrne,depresívne,odpudzujúce,desivé,znepokojujúce s neprirodzenou atmosférou.Tento film je veľmi odlišný od bežnej filmovej produkcie.Ale v Poľsku bolo urobených viac takýchto filmov.Film sa odohráva z veľkej časti v meste Ľvov,ktoré leží teraz na Ukrajine,ale vtedy ešte patrilo Poľsku,v tom čase bolo ale Poľsko okupované Nemcami.V celom filme nie žiadny normálny moment,všetko je tam akosi roztrieštené,veľmi ťažko sa to dá opísať,hoci dej nie je nijaký zložitý.Pripomínalo mi to hodne Franza Kafku.Všetko v celom filme je veľmi bezútešne,všetci sú veľmi skľúčený a žiadny úsmev v celom filme nie je.Hneď začiatok filmu je hodne krutý.Občas film pripomína aj Ingmara Bergmana.Naprosto šialená zaležitosť.Keď si spomeniem na ten ústav na výskum vši,ktoré prenášajú týfus,tak mi je ešte aj teraz zlé.To nie je film pre každého. (07.07.2011)

Válečné psycho. Andrzej Zulawski natočil o deset let později o něco známější thriller Posedlost, snímek, který kladl vcelku těžké nároky na diváka. To samé je nutno očekávat i u Třetí části noci. Nelze tento film jednoznačně uchopit ani pochopit. Hlavně bych rád zmínil velmi povedenou hudbu Andrzeje Korzynskiho, která dobře vykresluje atmosféru snímku. (28.09.2018)

Jednoduché myšlenky podávané hrozně složitým způsobem. Takže takový typický Zulawski, což v porovnání s ostatními filmy rozhodně neznamená nic typického a normálního. Na rozdíl od Ďábla tu je ale dost jasné (a to asi pro každého), o co autorovi šlo. Aby taky nebylo, když je to vidět v každé scéně, slyšet v každém dialogu a když to má tak šílenou, drsnou a nepříjemnou formu, díky které je ten film dost intenzivní a nezapomenutelný. Myšlenkově se to ale bohužel nikam neposouvá a jen se neustále deklamuje pořád to samé dokola, až mi to po čase začalo připadat krapet nudné a pořád jsem doufal, že to bude mít větší přesah, ale bohužel se tak nestalo. Jasně, měla to být vyloženě jen výpověď o krutosti války dost netradičním a drsným způsobem, složitým na sledování, ale jako někoho, kdo tyhle šílené filmy vyloženě vyhledává, mě to sice chytlo, ale výrazně mi to kazil fakt, že se to nesnaží jít hlouběji. Je to neustále bezvýchodné, nepříjemné, dokonce až nihilistické, začíná to i končí apokalypticými úryvky ze Zjevení, repetitivně se zde opakuje, jak se Bůh na všechny vykašlal a všechny nás tu nechává trpět... A jak už jsem psal, tohle se zde děje pořád a pořád dokola, bez snahy to někam víc vést. A přitom by to šlo - Posetitel muzeja je podobně šílený a bezvýchodný, i když není o válce (ale o apokalypse), ale obsahově je to značně hlubší a víc to zachází dál. Třetí část noci jen stojí na místě a z bludného kruhu nihilismu se stejně nevymotá, resp. ani se o to nesnaží. 3* (24.04.2022)

Film je situovaný do obdobia 2. svetovej vojny, okupovaného mesta Krakow a je skutočným príbehom. Michal prežil veľkú tragédiu, keď na vlastné oči videl, ako mu postupne v rukách Nemcov zahynula manželka, matka a syn. On a jeho otec prežili lebo boli na prechádzke v lese. Pridal sa k podzemnému odboju a utekajúc z neúspešne vykonanej sabotážnej akcii, gestapo zatklo muža, ktorý bol oblečený ako on. Svedkom tejto scény bola tehotná žena, manželka zatknutého muža. Bol prítomný pri pôrode a cítil sa byť viazaný im ďalej pomáhať a dostať jej manžela z rúk gestapa. Dostal sa do ústavu vo Ľvove, kde kŕmil vlastnou krvou vši za zvýšené prídely potravín. V meste Ľvov bol ústav profesora Rudolf Wiegl, ktorý vo veľkom vyrábal vakcíny proti týfu pre nemeckú armádu. Tu bolo zamestnaných okolo 10 tisíc ľudí, ktorých práca v tomto ústave bola krytím pred odvlečením do Nemecka, respektíve do koncentračných táborov. Tzv. kŕmenie vši (u mužov sa robilo na lýtkach a u žien na stehnách), robilo množstvo osôb z oblasti kultúry, odboja. Zároveň dostávali aj zvýšené prídely na potraviny, ktoré im umožňovali prežiť. Kŕmili smrť, aby mohli prežiť (28.06.2015)