Ostrovní zprávy

Moje dojmy sú rozpačité. Páčilo sa mi prostredie do ktorého Hallstrom uväznil hercov a nechal ich vysporiadať sa nie len z minulosťou, ale aj z prítomnosťou, ktorá je často krát omnoho dôležitejšia. Úvod filmu vôbec neprezrádza o čom bude zvyšok príbehu. Začiatok totiž pôsobí ako nezávislý film o chlapíkovi, ktorý potrebuje o niečo bojovať, ktorý potrebuje nejakú zmenu a ktorému chýba šťastie. Kupodivu presne na tejto šablóne je príbeh postavený. Lenže, nie takým spôsobom na aký sme zvyknutý. Zrazu sa totiž spolu s hrdinom ocitneme odrezaný od sveta a od všetkého čo poznáme. Atmosféra miesta je badateľná a každý priestor režisér sníma tak aby zanechal na divákovi dojem. Dom v ktorom hlavný hrdina býva je strašidelný, ale takým zvláštnym poetickým spôsobom - hlavne v snových sekvenciách, ktoré sú asi najkrajšou zložkou celého filmu. Iné priestory ako napríklad redakcia pôsobia všedne a reštaurácia je zase typické sociálne prostredie, kde sa spory a priateľstvá prehlbujú, zatiaľ čo na tanieroch ležia hamburgery z chobotnicou a sandviče s tuleňou sekanou. Dve dejové línie sa striedajú a odmieňajú a dotvárajú nám obraz nie len o mieste na ktorom sa príbeh odohráva, ale aj o hrdinoch, ktorých sledujeme. Nejedná sa bohužiaľ o film, ktorý by mal takú výpovednú silu ako sa to poradilo Čokoláde, alebo Pravidlám moštárne a nie je ani vtipný ako Casanova, alebo Čo žerie Gilberta Grepa. Je to film medzi tým. Niečo si z neho odnesiete a na niečo zabudnete. Rozhodne je to ale príbeh, ktorý sa už len kvôli atmosfére a hereckému prejavu oplatí vidieť. (15.05.2011)

Všechny Hallströmovy filmy mají přenádhernou lyrickou atmosféru, kterou miluju. Nepostrádají melancholii, smutek, radost nebo lásku. Nechce se mi psát, že "Ostrovní zprávy" jsou milý snímek, protože to zní jako klišé, ale nenapadá mě jak jinak ten film popsat. Ono to ani dost dobře nejde, to se prostě musí vidět a hlavně prožít. (10.09.2005)

Bohužel musím vyzvednout pouze první polovinu; toho zabředávání do minulosti Spaceyho rodiny v druhé části je už příliš mnoho. Ocenil bych více prostoru pro Julianne Moore a vývoj jejího vztahu ke Kevinovi, případně víc nějakého celkového dění. Takhle jsme však alespoň svědky zajímavého paradoxu, kdy zatímco hlavní hrdina postupně znovuobjevuje chuť do života, film s přibývajícími minutami zkomírá a vadne a nezachrání ho ani přeci jen vkusně provedený konec. (18.05.2007)

Stigmy ktorými nás minulosť poznačí, sprevdzajjú človeka stále. Spôsobujú, akoby nás minulosť stále dobiehala. A o tom to celé je. Celý príbeh je podmáznutý Youngovými skvelými skoro až keltskými bubnami a píšťalami, Je osadený v nesmierne studenej krajine, kde krátke leto sa pýši zrelými čučoriedkami, kde ľudia žijú napriek strastiam akosi .. bezstarostnejšie majúci svoje trápenia ale aj túžby. A hrajú ho super herci. Kevine, díky !!!! :) (4.b) (13.03.2013)

S citem pojaté melodrama, které nikam nespěchá, přesto za celé dvě hodiny ani na okamžik nenudí. Jeho hlavní předností je zástup výborných herců, kteří dokáží pouze očima vyjádřit ohromnou škálu emocí. Film sice vypráví na poměrně velkém prostoru nepoměrně menší drama, ale díky své podmanivé atmosféře a zkušené Hallströmově režii, má stále co nabízet. Hallström umně pracuje s jednoduchými symboly (život mimoděk ubíhající jako před očima tištěné noviny) i s dramatickou zkratkou. Dobře ví, co emocí chtivý divák vyžaduje a taky mu to servíruje. Jenom ne přímo na stříbrném podnose a v množství nesrovnatelně menším než v Pravidlech mošťárny. Myslím, že lépe knihu Annie Proulx (Zkrocená hora) zadaptovat nešlo. 75% Zajímavé komentáře: tron, Phillo (08.03.2008)