Plastic Memories

Celkový dojem: Žeby remake Angel Beats? Ale nie, vážne, tá podobnosť tam je viac než viditeľná - Plastic Memories má pomalý a nudný rozbeh, presne ako Angel Beats . Plastic Memories je plná sympatických postáv, ktoré si nejde neobľubiť, máme tu (dve) Doruko-chan, bielovlasu krásku do ktorej sa nedá nezamilovať a hlavného hrdinu, ktorý má nejakú temnú minulosť. Presne ako Angel Beats . Aj keď seriál obsahuje miestami veľmi nepríjemný humor, svojim spôsobom je krásny a záver je veľmi smutný a dojemný. Presne ako Angel Beats . Chápete kam tým mieriť? Ale nie, aj keď sa jedná o úplne priemernú záležitosť (presne ako Angel Beats ), som si to naozaj užil a vôbec neľutujem, že som do toho vôbec šiel. Presne ako v Angel Beats . Moje hodnotenie: 64% (04.09.2017)

13-dielne anime z produkcie štúdia Doga Kobo je pohľadom do budúcnosti, v ktorej spolu bok po boku žijú ľudia a androidi, takzvané Giftie. Tí však majú iba limitovanú životnosť, po ktorej konci musia byť humánne zlikvidovaní. S Giftiou Islou sa v novej práci stretáva aj Tsukasa Mizugaki. Vytvoria spolu tím a čoskoro medzi nimi vznikne aj oveľa silnejšie puto. Nemajú však veľa času, Isle sa totiž čoskoro končí jej životnosť. Príbehovo anime pripravuje diváka na tragický koniec prakticky už od prvej epizódy. Tvorcovia však volia veľmi dobrý prístup, keď v jednotlivých častiach nepretláčajú blížiaci sa koniec Islinej životnosti do popredia, ale zobrazujú veselé chvíle medzi jednotlivými protagonistami. Okrem sci-fi a dramatických prvkov sú tak v seriáli snáď ešte výraznejšie humor a romantika. Mix veľmi príjemných postáv (Isla, Tsukasa, Michiru, Eru a ďalšie) a často vyložene komických situácií, ku ktorým v rámci deja dochádza, tak miestami až vyvolávajú pocit, ako keby sa na konci mohol stať zázrak a prísť sladký happy end. Vďaka tomu sa tvorcom darí diváka nielen zabaviť, ale ho aj dostatočne emocionálne vtiahnuť do príbehu. Deje sa tak takmer nenápadne, postupne a veľmi citlivo. Dokonca aj absolútny záver, za ktorý možno považovať celú poslednú epizódu, nie je "agresívny tear-jerker", ale skôr finále s gráciou. Plastic Memories predstavuje žánrovú kombináciu so solídnym príbehom, dobrými postavami, zvládnutou animáciou, humorom aj emóciami. Diváka dokáže adekvátne pobaviť, čím spĺňa svoj účel, avšak neponúka nič navyše, vďaka čomu by sa ako seriál dokázal dostať nad úroveň priemeru. Má veľa dobrého, prakticky nič zlé, čo by bolo nutné kritizovať, ale to povestné "to" mu v konečnom dôsledku predsa len chýba. Zlá voľba to však v každom prípade určite nie je. (03.11.2022)

Celé sci-fi podhoubí s navracením androidů (vypadajících a chovajících se nerozpoznatelně od lidí) na konci životnosti se ukázalo vlastně zbytečné, autoři jen potřebovali záminku pro rozněžnělé "vytváření vzpomínek" při omezeném čase. Mladíček Tsukasa se totiž do jedné takové nemotorné giftie lolitky, kolegyně a nucené spolubydlící, které zbývá posledních nemnoho týdnů, zamiluje. Srdcelámající, navýsost cudná romantika tak hrála jasný prim a ve výsledku se mi i líbila, bohužel naprosto mimo mířil prkenný humor šablonovitých postav (kolektiv v práci). Zpočátku jsem myslel, že to snad i vypnu. 5/10 (23.10.2019)

Než som sa dostal k Plastic Memories, vyhodil som von oknom behom dňa asi 3-4 iné anime, pretože to boli kraviny, až som si zo zoznamu v zúfalstve vybral toto a je ďalším dôkazom, že život je samé prekvapenie. Emócie, veľmi podarený humor, pár súčasných etických otázok robotiky, postavy, ktoré by som chcel spoznať viac, pretože ma zaujali a nenudili (akurát, chudáčisko hlavný hrdina je prototyp klišé). Pri väčšine som ale len čakal, čo kto zase povie či urobí, pretože ma bavili, všetky pôsobia pozitívnou aurou + dievčenské majú atraktívny dizajn. Ak ste Plastic Memories nevideli, a čakáte (ako ja), že sa po pár dieloch všetko zvrtne do nejakej "globálnej konšpirácie" a naberie všetko rýchly spád, ste na omyle. Je to čistokrvná romantická sci-fi dráma. Vadí to? Nie, ako som povedal o pár riadkov vyššie, skutočne som si to užíval a jednotlivé diely mi ubiehali ani som sa nenazdal. Mimochodom, všimnite si, že v intre má Isla v každom diely inú mimiku a postupne sa jediná miniscéna rozvíja podľa jej vývoja skrz celý seriál. SPOILER Akurát, podtitulková scéna úplne kazí ten koniec, pretože nedáva zmysel. Ako chápem, že tam je rozhodnutie na divákovi, lenže reakcia hl. postavy aj ostatných je úplne mimo tej možnosti, ktorá zvyčajne pri takej scéne býva. Naozaj nechápem, čo sa tam tvorcovia snažili divákovi predložiť. (15.03.2018)

Koncept tak trošku možno bol v minulosti už použitý a tu je pokus o jeho vzkriesenie. Teda elementy tohto anime boli aj v iných anime a tak teda konkurencia tu je a to je pre Plastic Memories zlou správou. Zlá správa je aj zopár slabších dielov, kde sa pracuje s tým istým dokola a vlastne sa pripravuje jedno veľké finále a medzitým sa toho až tak veľa neudeje. Postavy sú "milé" a Isla sa mi celkom pozdávala. Ono vlastne dôležitá vec v anime bola odhalená príliš skoro a potom bolo jasné čo sa bude ďalej diať čo si myslím, že bola zásadná chyba a divák sa mohol pripraviť na pokračovanie príbehu. Ono vlastne veľmi záleží od toho aké množstvo anime ste videli a aké anime preferujete či vám Plastic Memories sadne, alebo nie. Ono takéto anime proste potrebuje, aby sa tam dialo niečo ešte navyše, lebo čo sa týka budovania príbehu a romantickej časti tá je na tom dobre, ale chýba tam niečo viac, aby si človek nepovedal toto som videl už sto krát ohúrite ma niečím prosím? To sa nedeje a tak zostáva sa kochať a prijať, že toto je trošku citová romantická vec, ktorá už od začiatku stojí len na jednej nohe. (12.09.2018)