Druhá strana naděje

Musím uznať, že námet o sýrskom utečencovi hľadajúcom azyl vo Fínsku sa mi celkom pozdával. Akurát to podanie ma akosi neuchvátilo. Na jednu stranu sa mi páčila tá občasná satira a suchý severský humor, no ten chlad, ktorý z toho vyžaroval mi prišiel viac na škodu ako na úžitok. Ja mám radšej temperamentejšie prevedenie deju s vypätejšími emóciami postáv. Teda aspoň pri filmoch s takým sociálne výrazným námetom, aký bol aj v Toivon tuolla puolen. Ale inak to bolo celkom zaujímavé, aj keď niektoré situácie boli prinajmenšom neuveriteľné a nereálne. (25.11.2017)

Prvou stranou nádeje je dostať sa preč z krajín sužovaných konfliktami a biedou. Na druhej strane nádeje je sociálny systém. Napríklad ten fínsky. Prijímajúci azylantov a poskytujúci prácu. Do času, kým štát nezačne cítiť, že rastúce počty utečencov z arabskej časti Ázie začínajú predstavovať problém. Zamietnutých žiadostí o azyl pribúda. V tejto situácii sa do mesta zatúla hrdina nejednej z nocí, ktoré absolvoval strastiplnou cestou zo Sýrie až do Fínska. Pretĺka sa životom a azylovým domom, a snaží sa vypátrať zmiznutú sestru. Častú trajektóriu arabských utečencov z biedy do beznádeje a zase späť naruší svojrázne ústretový majiteľ reštaurácie. Sled komicko - tragických príbehov v objatí lakonických dialógov, lemovaný rockovými vypaľovačkami dôchodcovských rockerských live vystúpení, môže začať. Nepatrí to k topom kaurismäkiovskej tvorby, no dostatočne zrelé na nadpriemerné hodnotenie. Cestu k absolutóriu zrážajú už videné, neveĺmi inovované, hoci čiastočne stále účinné, opakované režijné a scenáristické postupy. (08.07.2020)

Kaurismäaki vie zaujať principiálny postoj aj k súčasným témam. Jeho rukopis sa ani za tie dlhé roky v podstate nezmenil. Prakticky využíva suchý humor a statickú kompozíciu, v ktorej vynikne absurdnosť a tragika a zároveň zľahčuje veci, aby pointa vyhrotených situácií mala bohatšiu interpretačnú úroveň. Neviem ale, dáko som pociťoval, že ho limituje vlastná vynaliezavosť a originalita na nejakom bližšie neurčenom podklade ľudskej dôstojnosti, ktorú tam implementoval. Akoby na hlavnú postavu kládol dôraz, ktorý mu potom unikal v zvolenom tempe rozprávania, hoci práve to v priebehu rokov veľmi nezmenil. Ťažko sa mi k tomu vyjadruje. (13.10.2018)

Evropské, uprchlické, vtipné, suché, báječné, nové. Jako rodilý domorodec se musím přiznat, že tento film byl prvním, který jsem viděla na KVIFF. A hned trefa do černého. Dvě dějové linie, které se prolínají, s trochu tragickým příběhem syrského uprchlíka (ne, nehnulo to se mnou) a příběhem postaršího pána, který chce změnit svůj život. Ty dialogy, gesta, pohledy, neherecké výkony. Dlouho se mi nestalo, abych v kině brečela smíchy. Aneb jak je příjemné sedět v kinosále s inteligentními lidmi. Taková finská Čtvrtá hvězda, pokerové finále a sushi, ve mě stále zanechává příjemný pocit. A ta hudba, jen si sednout do baru, pít drink a poslouchat. Doporučuji všem, kteří mají alespoň trochu chuť podívat se na evropský film a pobavit se. ..pro mě byl zážitek i to, že promítání uvedli dva herci z tohoto snímku.. (07.07.2017)

Aki Kaurismäki a všechny jeho trademarky jsou zpět v příběhu z aktuální imigrační krize. Už od úvodního manželského rozchodu je vidět, že si Aki stále vystačí bez dialogů a s humorem podává i věci, které vlastně vůbec nejsou k smíchu. Syrský uprchlík kromě evropské byrokracie bude muset čelit i absurdnímu světu Akiho Kaurismäkiho... :-) (06.07.2017)