Godzilla

Škoda, že som nemal možnosť doceniť tento podžáner katastrofických filmov v Japonsku 50-tych rokov. Asi by som bol náležite emocionálne pohnutý formou, ktorou sa domáca kinematografia snažila vyrovnať s celonárodnou tragédiou, ktorá ukončila 2. svetovú vojnu. Vtedy zrejme splnil film aj úlohu mainstreamovej trikovej zábavy. Mňa to už po takmer 60-tich rokoch príliš neoslovilo. Objektívne treba uznať, že určite ide o kvalitný film. Vo všetkých smeroch platný svojej dobe. (03.06.2012)

Ale áno, miestami to vyzerá smiešne; herecké výkony priemerné, príbeh takisto a Godzilla je chlapík v gumenom kostýme. Lenže ono to aj napriek tomu dokáže vybudovať tiesnivú atmosféru a to vďaka (na svoju dobu) celkom slušným trikom, samotnej Godzille a nervy-drásajúcemu sláčikovému soundtracku. Teším sa na neskoršie odviazanejšie Godzilla filmy. (08.06.2014)

Klasická Godzilla ma až tak nebavila. Ono väčšinou sa vo filme len kecá a Godzilla sa na plátne ukáže raz za 10 minút, takže veľkú pozornosť som tomu nevenoval a z veľkej časti som sa nudil. Triky a efekty sú na tú dobu samozrejme prelomové, herci fajn, no teraz to na mňa zapôsobilo veľmi priemerne. Takéto filmy nie sú mojou šálkou kávy. (08.09.2018)

Priznám sa, bol som zvedavý na japonskú klasiku o Godzille, a musím uznať, že som milo prekvapený. Príbeh je síce pomerne priamočiary (objaví sa príšera, vymýšľanie metód na jej zničenie, prehováranie vedca, ničenie mesta.....), ale bol zahraný s typickým japonským nasadením. Efekty boli na svoju dobu vynikajúce, aj keď niekedy vyvolali úsmev na perách :). Tiež bolo zaujímavé sledovať úroveň dobového vedeckého poznania. Nevedel som, že si vtedy mysleli, že dinosaury tu chodili pred dvomi miliónmi rokov a to aj spolu s trilobitom. Rok 1954 bol v japonskej kinematografii bohatý, priniesol dva filmy, kde každý zadefinoval svoj vlastný žáner. 75/100 (20.05.2014)

Odozva hodenia atómovej bomby americkou armádou na veľké mestá Hirošimu a Nagasaki je prítomná. Aj bez nej ide o skvelý film. Prostredníctvom katastrofického príbehu upozorňuje a varuje pred pokusmi s jadrovými zbraňami. Tie sú totiž schopné nepredvídateľných mutácií. Na druhej strane varuje pred likvidáciou tvorov, generovaných toxickými pokusmi. Naopak dôkladné zmapovanie príčin ich správania, zvyklostí a potrieb môže neskôr viesť k prípadnej účinnej eliminácii (nie zničeniu!) ich nasledovníkov. Apel na kľudné pozorovanie je jednoznačne prítomný aj v správaní vedca, čo vymyslí hrozivo účinnú zbraň. Sám sa jej následkov zľakne a z obavy pred jej zneužitím mocensko - priemyselným komplexom plány na jej výrobu pre istotu spáli. Všetko zlé je ale na niečo dobré. Veď kto by nechcel zažiť živého trilobita. Mimochodom je zaujímavé, že v kinematografii sa prvý raz oživený trilobit zjavil v roku 1954 práve v Godžire a následne rok nato - 1955 v Ceste do praveku Karla Zemana. Východoeurópsky rozmer filmu zastupuje spomínané mesto Budapešť a orchester z hlavného maďarského mesta, spláchnutý z lode prvou akciou dosiaľ nevideného megatvora v prvej scéne. (10.11.2014)