Godzilla

Tento obrí tvor je japonskou verziou starého King Konga s podobným záverom Jurského parku 2 (iná verzia monštra a tiež deštruktívne ničiaca nevinné mesto). Atraktívna lútková animácia v období politických vojen dáva dielu širší rozmer, kde dozvuky po 2. svetovej vojne ešte stále pretrvávajú. Cítiť aj inovované prvky v čierno-bielom spektre efektov ako rev samotného Godzillu (ktorý krásne vynikne) a rýchly prechod hudobného podkladu. Škoda len, že pri tak zdĺhavom deji chýba častejšie napätie, pretože nech je japonská kinematografie hocijak odlišná od európsky cítiacej, v tomto filme sa musel nudiť aj milovník rodinných drám, skrátka ázijský myšlienkovitý presah a vizuálna poetika sú v tomto prípade tabu. A ešte postavám sa (prekvapivo) veľmi málo venovalo. Ťarcha je teda na Godzillovi, ale tén chudák je miestami rovnako statický než Nispelova réžia :). Neprekvapia ani príbehy postáv (až na ten pochmúrny záver). A ešte jedna „výtka“, tú scénu s demonštráciou vlakových koľají si mohli tvorcovia odpustiť (kvôli podobnej z King Konga). Ale hovorím, celkovo ide o slušný historický zážitok, čo v dobe vzniku znamenalo veľký posun vpred (lepšie 3 hviezdičky). (07.06.2013)

Incredible, unstoppable titan of terror! Přerostlá radioaktivní ještěrka ve své původní verzi sice není tak vymazlená jako moderní americký remake, ale rozhodně má i dneska svůj půvab. První polovina je o příchodu monstra, druhá o snaze se ho zbavit. Triky, zastaralé nezastaralé, jsou obdivuhodné vzhledem k tomu jakým způsobem vznikly a pořád to ještě přes dnešní dokonalé digitální efekty nepůsobí blbým dojmem. Parádní je také hlavní hudební motiv. Kult Godzilly už sice ztratil velkou část svého lesku, ale jeho odkaz hnedtak nezmizí. Filmy jako tenhle nikdy úplně nezestárnou. (22.01.2008)

Takřka sedmdesát let stará, a stále neskutečně fascinující japonská vykopávka. Ačkoliv screentime pro Godzillu je pouhých 8 minut (což utváří pomyslnou temnou siluetu zápletky), jedná se o nezaměnitelný fragment japonský kinematografie a pravoslavného tatíčka subžánru tzv. kaiju filmů, který si díky své megalomanské fetišizaci destrukce zaslouží svůj status kultu.... #leguándomikrovlnkynepatří (22.04.2021)

Bolo by naivné považovať tento snímok za obyčajný monster film. Podľa mojej mienky je to seriózny vedecko-fantastický film, ktorý pôsobivo reflektuje na udalosti okolo zvrhnutia atómových bômb na japonské mestá. Zámer tvorcov však bol aj komerčný a z tohto pohľadu sa im podarilo vytvoriť rozvovážny film. Film bežal v našich kinách v roku 1957 pod názvom Prebudená skaza. Otázkou zostáva názov filmu z roku 1956, ktorý je určený americkému divákovi a je v podstate vlastným remaké Iširó Hondu. (08.07.2020)

Škoda, že som nemal možnosť doceniť tento podžáner katastrofických filmov v Japonsku 50-tych rokov. Asi by som bol náležite emocionálne pohnutý formou, ktorou sa domáca kinematografia snažila vyrovnať s celonárodnou tragédiou, ktorá ukončila 2. svetovú vojnu. Vtedy zrejme splnil film aj úlohu mainstreamovej trikovej zábavy. Mňa to už po takmer 60-tich rokoch príliš neoslovilo. Objektívne treba uznať, že určite ide o kvalitný film. Vo všetkých smeroch platný svojej dobe. (03.06.2012)