Zabití posvátného jelena

U gréckeho režiséra YORGOSA LANTHIMOSA si nemôžete byť nikdy istí, čo sa na vás chystá, je nepredvídateľný, s extrémnym dôrazom na hĺbku OBRAZU, ako v legendárnom HORORE STANLEYHO KUBRICKA : THE SHINING, ktorý jednak patrí medzi jeho obľúbené, alebo taktiež si treba všímať ďalšiu vec, a to používanie STEADICAMu, vďaka čomu sa vytvára extrémne nepríjemná atmosféra, z ktorej niet úniku. K tomuto pridávam tvorbu rakúskeho provokatéra MICHAELA HANEKEHO, a jeho typický ROZKLAD RODINY. Nechcem sa chváliť, lebo samochvála smrdí, ale dokonalo poznám filmy, ktoré režíroval, a je v nich bádať postupná, nekompromisná štúdia, že aj dobre situovaná família sa môže zo dňa na deň prebudiť do živej, nočnej mory. V zabití posvätného jeleňa som svedkom nejakej, akoby som to nazval, tragédie, akejsi KLIATBY, ktorú zoslal 16 ročný chalanisko, čo sa volá Martin. Obidvaja manželia sú „špičkoví doktori” , a majú dve deti. Čoraz častejšie sa bude okolo Stevena motať tento chalan, ktorý vie, čo robí, a čochvíľa mu povie, ako s ním zatočí, nieže by mu priamo pichol nôž do srdca, ale ublíži mu inak, prostredníctvom toho, že mu „paralyzuje” deti, ktoré stratia cit v nohách, a tak ostávajú ležať na lôžku najprv v špitáli, potom doma. A prečo sa deje to, čo sa deje, zisťujem pomaly a postupne, rozlúsknem tento oriešok, a blížiace sa filmové sekvencie budú „smrdieť ” maximálnou bizarnosťou, ktorá je fascinujúco - geniálna ! Farrell s kidmankou si zahral opätovne aj v Oklamanom, ktorý je popri tomto filme, len slabučký, mierumilovný filmový počin. Čítal som, že sa Colinovi pri čítaní scenára urobilo nevoľno, a podotýkam, že nie je sám ! Barry Keoghan je v úlohe Martina extrémne pokojný, pretože má famózny prehľad o aktuálnej situácii, ale ocitne sa na okamih vo zveráku. Najviac by som chcel oceniť depresívnu réžiu Yorgosa, ktorá je až by som povedal majstrovská, a taktiež univerzálnu, brilantnú kameru Thimiosa Bakatakisa, ktorá si ma obmotala okolo prsta. Colin s Yorgosom si očividne rozumel na predchádzajúcom filme Homár, pričom svoje filmárske HRANICE posunuli ešte o kúsok dopredu, je to oveľa prepracovanejšie, ako sa na prvý pohľad zdá. (21.12.2017)

Po ultimativně otravné psychosračce s názvem Úmrd přichází Jirka Latimérie, podivná to řecká ufon, kterého si asi někde ušukali Kubryk s Trýrem, s dalším hluboce obskurním bizárem. Zblití posraného Heléna, ať už to symbolizuje Artemidinu spárkatou souložnici či Sofoklovo delirium, je evidentně opět příliš silný matroš, u kterého krotitelé alegorických vozů a další extrémně percepční hledači kakaových bobů v Nutele divoce masturbují a velkohubě demonstrují svou artovou náročnost, aniž by si viděli na špičku čuráka. Přitom je to jako s Darenem. V detailech místy docela působivá až mrazivá, avšak jako celek naprosto nefunkční, absurdní LSD pičóza a výron psychicky narušeného tragéda, co se vleče jak Euripides k proktologovi. Na rozdíl od jiných chorých filmů to však má jednu obrovskou makabrózní devizu v podobě až bolestivě odporného a fantasticky hrajícího irského potrata, od jehož etud s bulvárně perverzní fascinací prostě nemůžete odtrhnout oči, ač byste strašně chtěli. Něco, jako byste zahlédli vykuchanou mrtvolu, Ornelu Štikovou, jak líže Koktovi prdel, nebo Ornelu jen tak. Nebýt jeho, jde to bez mrknutí oka směr žumpa, ovšem tak intenzivně úchylnou ohyzdnost musím chcát nechcát ocenit, ačkoliv jinak bezvýhradně souhlasím s místními sebelaskajicími artovými olupenci, že to rozhodně není film pro obyčejné diváky. Je zjevně pro neobyčejné kokoty. (19.12.2017)

Myslím si, že som nakoniec celkom spokojný. "The Killing Of A Sacred Deer" je podľa mňa dobrým thrillerom a dobrou drámou. Vyšlo to z hlavy dobrého režiséra a bol som zvedavý. A vrátil by som sa k traileru, ktorý ma do toho vlastne dostal. Ten bol absolútne strhujúci, desivý, nápaditý a človeka dotiahol do kina. No keď som z filmu odišiel, tak som nebol z toho až taký nadšený, ako som veril. Pozrime sa na pozitívne stránky. Hudba je dokonalá. Najviac atmosféry ide priamo z nej. Veľa scénok je pekne osvetlených a je zaujímavé, že do toho dokázali dostať až toľko atmosféry. Takže veľké plus tvorcom dávam v tomto smere. Herci sú skvelí. Najmä Nicole Kidman a Raffey Cassid. Dávajú tomu veľa. A ich postavy sú podľa mňa veľmi veľmi zaujímavé. Nepamätám si osobne, kedy som si Nicole Kidman naposledy takto užil. Bola vynikajúca a ako postava tomu dala skutočne najviac. Vyzerá to skvele, má to zaujímavý príbeh, no potom prídeme do tej negatívnej sféry. Asi by som si prial nejaké vysvetlenie toho, čo sa vlastne udeje. Či má Martin nejaké schopnosti, alebo čo, lebo celkom nerozumiem tomu, ako sa to všetko deje. Plus, povedzme si pravdu, trvá to asi polhodinu, než sa veci začnú reálne diať. A keď to konečne začne byť zaujímavé, tak mám pocit, že kopec filmu už ušiel a čakám čo sa bude diať. Alebo lepšie povedané, kedy sa niečo začne diať. Ako celok, som rád, že som film videl. Má dobrú atmosféru, sú v ňom zaujímavé scénky a najmä posledných 5 minút je vynikajúcich. Nemám čo k tomu dodať. Neviem či by som si film pozrel niekedy znovu, lebo je na môj vkus trošku pomalý, ale som rád, že som ho videl raz. A rozhodne to bolo niečo, čo bolo originálne, kreatívne a veľmi dobre spracované. Len by som to ešte nekategorizoval do hororu. Skôr by som to nazval ako mysteriózna dráma s prvkami thrilleru. To je výstižnejšie. Zvážte si sami a rozhodnite sa. Hodnotenie: B (11.10.2017)

Môžeme tento príbeh brať ako variáciu antickej tragédie, na ktorú odkazuje názov, osobne ma ale viac zaujali kresťanské odkazy a svojim spôsobom mi Zabitie pripomenulo matku!, čo sa nakoniec odráža aj na nejednoznačnom, či skôr drasticky rozdielnom prijatí oboch filmov. Aj tu máme niekedy do očí bijúcu doslovnosť a na druhej strane zase priestor pre mnohé interpretácie. Odkiaľ sa zjavili Martinove schopnosti? To je otázka, ktorá ma na filme dráždila najviac a každý si ju môže vysvetliť po svojom, respektíve ju nemusí riešiť vôbec a brať ju ako súčasť sveta, v ktorom žijú postavy a do ktorého má akúsi unikátnu možnosť na dve hodiny nahliadnuť. Osobne som vychádzal pri mojom čítaní filmu z úvodných, spievaných dvoch slov celého filmu. (01.12.2017)

Problém s filmom je chladnosť. Hoci Kidman a Farrell sú vo svojich úlohách výborný, vzájomné vzťahy ustupujú chladnému, čístému a sterilnému priestoru a prostrediu. Vzťahové väzby sú tak určené cez akúsi tradičnú hierarchiu, aká je nastavená súdobou spoločnosťou. Ale poznať postavy nepoznáme. The Lobster bol viac založený na emóciach a pre mňa fungoval viacej. Rovnako aj grécke Lanthimosové filmy. Dôvod prečo to tu nefunguje, je druhá časť filmu, vyjadrenie zápletky a akési prijatie, celej situácie. To mi tam úplne nesedelo. Na jednu stranu chápem, že ako sociálna štúdia nemôžeme byť prehnane emočný a netlačiť na pílu, ale hlavná postava stojí pred rozhodnutím, ktoré má väčší dôraz na psychiku, než tomu tak bolo v tomto filme. Silné scény tu sú. Ale je tam veľa výplne práve s deckami, ku ktorým si kvôli tej chladnosti nevieme nájsť( aspoň ja som nemohol) cestu. Čo je škoda. Nepríjemné je to dosť. (05.01.2018)