Riphagen

"Vin Diesel" ako lovec nacistov. Treba upozorniť, že od trištvrte hodiny sa to ťahá ako sopeľ na rukáve, ale pokiaľ venujete titulkám pozornosť a nesledujete očami svoj bordel v izbe, tak vás to bude držať a budete chcieť vedieť, ako to celé dopadne. Síce som si tľapol po čele, ako som videl poslednú scénu s ambicióznym mladým policajtom, ktorý by vyhral Darwinovu cenu, ale i tak som bol s finále spokojný. Snímka je vizuálne krásna a odporučil by som ju vidieť minimálne v 720p HD. Hudba tiež výborne zvolená, ale opäť aj hudbe akoby dochádzal dych. Som veľkým milovníkom škandinávskych filmov z obdobia 2.svetovej vojny a teraz sa zdá, že už aj holandských filmov z tohto obdobia. Jeroen van Koningsbrugge alias Vin Diesel úplne úžasný. Borec. Chcem s ním vidieť viac filmov. (19.04.2020)

R.I.P Hagen tu neplatí. Smaž sa Riphagen je priliehavejšie. Škoda, že Holanďania nedokázali z tej svine viac ukázať. Film je taký televízny, suchý, málo emočný. Pritom príležitostí bolo dosť. A človeka aj tak len naserie, že tá spravodlivosť tu na Zemi nikdy nebude. Nepoznať túto postavu a jej osud je naozaj obrovskou výhodou, inak človek pozná celú pointu a záver filmu. Avšak jeho charakterové vlastnosti krásne vystihuje jedna scénka a jej repliky: Bola nám sľúbená ochrana!, hovorí Židovka. // Od Riphagena? To ťažko. On sám nám dal Vašu adresu... (15.07.2023)

V zlých časoch sa darí len zlým ľuďom a bezškrupulóznym grázlom, len v dobrých časoch sa môže dariť aj dobrým ľuďom. Vojna je samozrejme ten prvý prípad a tak niet divu, že to Riphagen dotiahol tak ďaleko, majetkovo aj spoločenským statusom. Grázel, iritujúca škodná a hlavne majster manipulátor, ale tak veľký, že by k nemu na školenie kľudne mohol chodiť aj sám Hitler. Aj keď jeho charakter bol odpudivý a môžme si o ňom myslieť samé nepekné veci (a právom), bolo fascinujúce sledovať ako dokázal všetkých oklamať a manipulovať a ako sa dokázal v každej situácii vynájsť, prípadne ešte aj vyťažiť niečo pre seba. To všetko vo všadeprítomnej atmosfére všeobecnej nedôvery a každodennej zrady. K technickej stránke nemám žiadne výhrady, páčila sa mi hlavne kamera, tiež herec v hlavnej úlohe zahral parádne. A koniec ma milo prekvapil, dosť nečakané a napínavé vyvrcholenie. Podnetný snímok, hodný zamyslenia, ktorý za pozretie určite stojí. 85/100 (18.01.2017)

Filmů s tématikou WW2 jsem viděl myslím dost a myslel jsem si, že mě už nic nějak extra nepřekvapí. Jeden velký omyl! Tento snímek si rozhodně nenechejte ujít!! Takže: 1. Myslíte si, že to umíte s lidmi, že to umíte hrát na všechny strany a dokážete si za všech okolností zachovat chladnou hlavu a hbité reflexy? 2. Kdy vás naposledy nějaký film k sobě postupně poutal stále větší a větší silou a vysvobozující konec se ne a ne dostavit? 3. A když konec (?) přišel, jen jste zírali? A pak ještě 2 minuty na černou plochu..... (12.01.2021)

Riphagen je další zpracování již velmi rozlehlého a pestrobarevného mefistofelovského tématu. R. jako vtělený ďábel, který ví přesně jakou kartu je třeba vytáhnout, aby přebila jakoukoli jinou. R. jako člověk, který se vyzná a má po ruce vždy dost argumentů, obranných i útočných. Pozn.: Divil jsem se, že ve svém úspěšném tažení nenarazil na Seyß-Inquarta, od roku 1940 mistodžícího Holandska, bývalého pana Zajíce ze Stonařova. Kdysi jsem o něm složi písničku, která vyšla na ineditní kazetě, začíná: "Tohle je píseň o jednom děsným hazlovi / když slyším jeho jméno, krev mi stoupá do hlavy / rve mi to plíce a drtí meniskus / Seyß-Inquart, Seyß-Inquart, Seyß-Inquart blues" a konči: "A když jeho dnů bylo mnohem víc než dost / tak ho John C. Woods poslal na věčnost / živýho na špagát a mrtvýho na vůz / Seyß-Inquart, Seyß-Inquart, Seyß-Inquart blues". Seyß-Inquart je prostě vyšší třída, leckterý člověk zmůže víc než leckterý ďábel. (20.09.2019)