Teror

Súdny proces Verdiktu sa celkom vydaril. Vo zvláštnom modernom prostredí súdu, ktorý sa vizuálne diametrálne odlišuje od tých amerických, sa rozohráva hra prokurátorky proti pilotovi. Ale v skutočnosti je to boj medzi rozhodnutím ústavného súdu a zdravým rozumom. Prečo je to tak, je logicky dokonale zdôvodné v postave pilota a ani k tomu nie je čo dodať. A potom otázka z filmu Môžeme zopár nevinných životov obetovať, aby sme zachránili mnohé? je v tomto prípade úplne bezpredmetná. Rozhodnutie nemeckého ústavného súdu je asi tŕňom v oku mnohým a film s hlasovaním je dômyselnou reakciou. (17.10.2016)

Verdikt je zaujímavým projektom nemeckej televízie ARD, kde sme svedkami súdneho procesu ako vystrihnutého zo súčasného života. Film bol simultánne vysielaný v Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku, Česku a Slovensku a diváci mali hlasovať, aký verdikt zaujme súd voči pilotovi stíhačky, ktorý za cenu 70 tisíc ľudí zabil 164 pasažierov lietadla. Výsledok hlasovania bol len logickým vyústením nálad obyvateľstva ( vo všetkých krajinách vyše 80% ľudí hlasovalo za nevinu ), k čomu som sa priklonil aj ja. Hoci sa neviem zbaviť myšlienky, že toto bol aj zámer tvorcov... (22.10.2016)

Námet je samozrejme na tom celom najzaujímavejší. Spracovanie filmu, jeho vieryhodnosť (svedok debatuje s prokurátorkou o právnych veciach a filozofii, ako keby boli niekde na kávičke a to nehovorím, že na neho robí napadnuteľný nátlak, podsúva mu vlastné závery, kladie hypotetické otázky a pod) a herci je iba priemerné. Inak celkové rozhodnutie (Sofiina voľba) nie je či zabiť menší počet ľudí na ukôr väčšieho počtu zachránených, ale aj na úkor väčšieho počtu informácii. Pretože je rovnako podstatné, či by sa cestujúci mohli dobiť do kokpitu lietadla a zvrátiť danú vec. Lenže tvorcovia chceli mať černobiele zadanie, aké je v praxi iba ťažko predstaviteľné, a tak to odsunuli túto vec niekde do úzadia. Inak v jednom bode by som s prokurátorkou súhlasil, a to fakt, že pilot uprednostnil závery z vlastného svedomia pred záverom ústavného súdu, ktorý bol zaiste tvorenými niekoľkými sudcami, asistentami + informáciami od desiatiek až stoviek zdrojov (knihy, internet, iné aj historické súdne pojednávania)...a to nehovorím, že i ten najnesvedomitejší sudca je ďaleko komptetentnejší v právnych otázkach ako bojový pilot. Teda výrazný nepomer právnych kapacít oproti svedomiu jedného jedného človeka. Inak tie Kantove myšlienkové experimenty ma zaujali a závery, ktoré z noch vychádzajú vedia byť riadne rozporuplné, podľa toho, aké vstupné parametre sú vám zadané, resp. si ich zadáte sami. (17.10.2016)

Aká je legitimita svedomia jednotlivca pred súdnou inštanciou či ústavou? Z hľadiska sekulárneho právneho štátu je podľa mňa podstatnejšie, že 1. vojak neuposlúchol priamy rozkaz svojho nadriadeného, čo sa v armáde trestá a 2. že vedome porušil nariadenie najvyššej súdnej inštancie - ústavného súdu. Vojak má plniť rozkazy, nie o nich uvažovať. Predstavte si situáciu, že by aj onen terorista mohol argumentovať pred súdom, že svoj čin konal podľa svedomia. Tak to by sme tu mali 2 úplne opačné svedomia, totiž pilota stíhačky a únoscu lietadla. Morálka, ani svedomie jednotlivca, ktorý sa môže mýliť, ako argumenty v tomto prípade podľa mňa nestačia. A preto som rád, že existujú zákony, o ktoré sa možno oprieť. (17.10.2016)