Peřinbaba

Heuréka, hľa „slovenský Fellini” nakrútil právoplatnú, legendárnu, rozprávkovú snímku, ktorá sa už stihla stať nesmrteľnou klasikou, s geniálnou hudbou českého skladateľa Petra Hapku, s bravúrnym obsadením manželky slávneho talianskeho režiséra FEDERICA FELLINIHO, Giulietty Masiny, ďalej s bratislavskou rodáčkou Petrou Vančíkovou v úlohe Alžbetky, čo mi pripomínalo akúsi alternatívnu verziu Popolušky, aj v tomto prípade som sa pozeral na typickú MACOCHU a nevlastnú sestru, ktoré jej za každú cenu chceli zle urobiť, robiť niekomu na prieky, bolo ich každodennou výsadou, ale aj zištnosťou, keď sa JAKUB konečne odhodlal zísť dolu na matičku ZEM, tak zbadali, že pri ňom by sa mohla jedna z nich mať, „ako prasa v žite” , len majú takúto smolu, že Kubo pozná Betku už od mladých liet, keď ju z VRCHU pozoroval s paní Zimou, a chcel sa s ňou oženiť... Čoraz častejšie naň dýcha i OSOBNE samá Zubatá, ktorá si naň zasadla, a ony dve nezbednice sa spolčia s jedným plánom, že bude donútený podstúpiť sobáš, aby si krk zachránil... Skrátka, Ďurko nakrútil výnimočnú rozprávku s ústrednou melódiou, ktorá sa zopakuje niekoľkokrát, samotné režisérske cítenie sa približuje svojmu veľkému vzoru, alebo s miestom nakrúcania vo výnimočnej Dobšinskej ľadovej jaskyni, kde sa vytvárajú fascinujúce interiéry, ale samozrejme nebudem iba „doma zavretý” , pôjdem aj von s doprovodom odborníka Doda Šimončiča, a taktiež stretnem cirkusantov, či vlkov, a to predovšetkým v pútavo krásnych maliarskych záberoch z dedinskej krajinky. Nemca Tobiasa Hoesla, hádam ani nemusím nikomu predstavovať, v reálnom živote je dokonalé, pravé opozitum svojej postavy Jakuba z Perinbaby. Zahrali si tu aj zaslúžilí slovenskí herci, ako sú p. Mikulík alebo p. Valentová, ale každý už dnes veľmi dobre vie, o kom to celé je. Film, ktorý som nedocenil spočiatku, tak ako si zaslúži byť docenený. (27.12.2017)

Až na ten nekvalitný postsynchrón, ktorý je tak typický pre Jakubiskove filmy, sa podľa mňa jedná o jednu z najlepších kinofilmových slovenských rozprávok (aj keď vlastne ide o nemecký námet). Keď nie najlepšiu. Tie vznikali práve v 80. rokoch aj vďaka západonemeckej koprodukcii. Nechýba Jakubiskova poetika, vtipné či legendárne hlášky a geniálna Hapkova hudba. Po rokoch vidím chyby v spracovaní, resp. laxnosť v určitých postupoch, ale kedže je to určené mladšiemu publiku, nie je to až také mínus. (25.12.2018)

Pre mňa osobne kultová záležitosť, bez ktorej si vianočné sviatky a príchod nového roka neviem ani predstaviť. Ide v podstate o takú peknú aj keď miestami strašidelnú filmovú rozprávku, ktorá nám ukazuje krásy prírody a nášho pospolitého ľudu. Odzrkadľujú sa tu všetky emócie, láska, priateľstvo, zrada aj smrť. Perinbabku si strihla nenormálne sympatická talianska herečka, ktorá do našich končím priniesla trocha toho legionárskeho ducha a ukázala nám ako sa to robí. Kuba si strihol Nemecký herec ale ani to nebolo na škodu a slovenské portfólio zastáva krása nežného pohlavia Alžbetka. herci sú sympatický v tých časoch sa asi edá moc odvolávať na herecké výkony ale film je aj tak dľa mňa na dobu svojho vzniku stále nadčasový a vždy si ho jednoducho musím pozrieť. 90% (03.01.2015)

Pán Juraj Jakubisko dozaista patrí medzi špičku slovenských režisérov. Získal za svoju tvorbu mnoho prestižných ocenení. Ja s ním mám však trocha problém. Niektoré jeho diela považujem za takmer geniálne (Nejasná správa o konci sveta; Tisíc ročná včela...) a niektoré sú doslova na hranici odpadu (Post Coitum; Bathory...). Rozprávka "Perinbaba", ktorú natočil v roku 1985 je niekde uprostred. Je to taký jakubiskovský priemer. Nie je to žiaden filmový zázrak, ale ani bezduchý prepadák. Z času na čas sa na to dá pozrieť. *** (27.12.2014)

K Perinbabě jsem se odhodlával celkem dlouho a po zhlédnutí chápu její kultovní status na poli pohádek. U Jakubiskova filmu jsou s ohledem na mezinárodní herecké obsazení a audiovizuální pojetí cítit velké ambice pozvednout klasický grimmovský příběh nad pohádkový rámec, směrem k poetickému filmu. Již zmíněné pestré obsazení bylo výborně vybrané - vypíchnul bych zejména Giuliettu Masinu a Valerii Kaplanovou. Jen na těch postsynchronech se už hodně podepsal zub času. Jsem zvědavý, jak bude vypadat pokračování, dočkáme-li se ho. (25.11.2022)