Tisícročná včela

...Keď sa povie JAKUBISKO, tak ma automaticky napadne : popredný slovenský režisér, ku ktorému nepotrebujem doplniť krstné meno. Niečo, ako BERGMAN, ANTONIONI, FELLINI, či ešte trebárs TARKOVSKIJ, vymenoval som exkluzívnych európskych filmárov, ktorí sa už zapísali do dejín filmu, tak isto, ako Náš výnimočný, ojedinelý TVORCA. Tisícročná včela je mimoriadne výpravný, rozsiahly, až by som povedal kolosálny československý film, ktorý spolufinancovali nemeckí producenti, a preto mohol JURAJ rozšíriť svoje OBZORY do absolútnej, voľnej, filmovej PODOBY, s lahôdkovým hereckým obsadením : PAR EXCELLENCE. HERCI, ako sú zaslúžilí umelci : p. Króner, Kvietik, Dočolomanský, tak to nepotrebuje žiadny bližší výstrednejší komentár, či analýzu, oni sú neuveriteľné KAPACITY. Kamera Stanislava Doršica je nadčasová, tak isto ako hudba Petra Hapku, klasicky slabší býva u režiséra strih, ktorý nie je vždy podľa mojich predstáv. A prečo som neudelil úplne hodnotenie 100 % ? Znížil som na OSEMDESIAT, t. j. štyri hviezdičky. Jedna vec mi vadila, na ktorú si tvorcovia nedávali trochu väčší pozor. / LIPTOV. Tu sa hovorí liptovským nárečím, a nemám vôbec taký pocit, že by sa vo filme takto hovorilo. Ô. Vokáň. Hovorí sa takto : „dobrô, hotovô, urobenô, alebo ešte : peknie, malie, velkie, čiže taktiež na konci býva - dvojhláska IE” . Keď sa tu takto rozpráva ešte aj dnes, tak sa isto muselo i pred sto rokmi !!! Asi moja taká najväčšia výčitka voči filmu, inak sa jedná o čosi naprosto ojedinelé, očarujúce, a predovšetkým OBDIVUHODNÉ ! Hádam, že sa nakrútil jeden z najlepších našich filmov, na ktorý by sme mali byť právom hrdí a pyšní zároveň !!! „Takí PICHANDOVCI sa nerodia zo dňa na deň” . (28.01.2018)

Neuveriteľne nádherná a nadčasová sága rodu Pichandovcov. Jedno z najkvalitnejších diel J.Jakubiska, v ktorom dokonale vykreslil charaktery, udalosti na prelome storočí, ale aj pohľad do života ľudí na vidieku. Vo filme /seriály/ účinkuje množstvo postáv, ale príbeh je vyrozprávaný s takou neuveriteľnou ľahkosťou a prehľadom, že sa v príbehu nemáte šancu stratiť. Jednoznačne a bezkonkurenčene dominuje J.Króner, ale herecké výkony ostatných predstaviteľov sú rovnako na vysokej úrovni. Často je príbeh ozdobený vtipnými scénami ale aj postavami, ktoré vždy, keď sa objavia, vyvolajú úsmev na tvári. Nezabudnuteľný u mňa ostáva J.Císler v úlohe pomstichtivého a nešikovaného maďara Belányiho s pamätnými hláškami napr. "Už si dobzučal Pichanda!". Hudobný doprovod od P. Hapky je magický a s Jakubiskom si rozumie. Vďaka bohu, že film spolufinancovali Nemci a zaplatili pokračovanie príbehu po Krónerovej-Pichandovej smrti. Komunisti mali pôvodne v pláne príbeh ukončiť jeho smrťou. Takže hlavne vďaka nemeckým markám sága pokračovala a vzniklo dielo, ktoré môžem kedykoľvek opakovane pozerať.  Všeobecne jeden z najlepších československých filmov. Pre mňa osobne najlepší. 100%. (10.03.2009)

Jedná sa o dvojdielnu filmovú podobu pôvodného štvordielneho televízneho seriálu. Je to síce kratšie, ale v podstate môžem bez výčitiek zopakovať nadšený komentár, aj udeliť najvyššie hodnotenie, ktoré som dal seriálovej verzii tejto magicko-realistickej ságy rodiny Pichandovcov. Takže: Toto sme presne my. Sme ako tie včely, iba robota nás spasí. Nič nám nezostáva len robiť, aby sme vyžili, ako sa patrí. Veru, sme my ako tie včely. My, Slováci. Národ slovenský. Chcete vedieť aké máme nátury a čo drieme hlboko v našich dušiach? Nádherne, silne poeticky, to vykresli spisovateľ Peter Jaroš vo svojej knihe. Veľmi dobre sa to číta. Krásna, ľúbozvučná hra so slovami a citmi. Slovenský režisérsky guru Juraj Jakubisko túto literárnu predlohu taktiež bravúrne spracoval. Tým pádom sa môžeme pochváliť hneď dvoma skutočne výnimočnými umeleckými dielami. Perfektný román a päť hviezdičková filmová adaptácia. "Tisícročná včela". ***** (13.04.2013)

Sága o chudobné zednické rodině Pichandů z Horného Uhorska. Situace a osudy, u kterých si říkáte, je to realita nebo sen!? Chvála bláznovství, povyšování obyčejných věcí na neobyčejné, smutek, ovšem stále nová touha jít dál. Pohřeb starého Pichandy, rozhánění demonstrace za zvuků omračující písně Mariky Gombitové či závěrečná scéna - okamžiky, které se dokáží nadobro vrýt do paměti. Životní dílo Juraje Jakubiska. 100%. (23.11.2008)

Viděla jsem filmovou verzi (kratší než seriál, cca 160 minut) a byla jsem nadšená. Film mě vtáhl do děje, spoluprožívala jsem s jednotlivými postavami jejich životní osudy, lásky, tragédie. Vizuálně krásné, drsné tak jak drsný byl život na slovenských horách na přelomu 19. a 20. století. Život s přírodou, milostné vztahy, rivalita, souboje, politické spory... až do toho všeho vpadla válka. Nevím zda tak byl zamýšlen, ale vnímám tento film jako silnou výčitku válečným hrůzám, které vtáhnou do boje nevinné lidi, seberou jim jejich talenty, jejich osudy a lásky, jejich budoucnost... pro co vlastně? (29.07.2008)