Mimo zákon

Naozaj výborný Jarmuschov film. Veľmi inovatívna snímka, na ktorú (ak nepoznáte Jarmuscha) si je potreba zo začiatku trochu zvykať. Statická kamera, nenecháva ani trochu súkromia pre hercov a divák sám musí rozmýšľať čo s časom, keď sa na obrazovke nič nedeje. Neostáva nič iné ako len skúmať minimalistické interiéry a exteriéry alebo započúvať sa do melancholickej hudby Toma Waitsa, skúmať tváre hercov. Dej plynie pomaly ale nenudí. Jeho plynutie je príjemné a určite by sa to dalo zvládnuť ak by to malo aj o 30 minút viac. Waits a Laurie to zahrali naozaj výborne a hlavne nekonvenčne, takže nemáte pocit, že "aha, to som už niekde videl". Samostatnou kapitolou je Begnini, ktorého angličtina je naozaj šialená a skoro pri každej jeho vete som sa začal smiať. Ale príjemný humor mali aj dvaja vyššie spomínaný. Určite sú však zaujímavé aj ostatné postavičky vo filme, ktoré sa mihnú len na pár sekúnd. Príbeh je úplne jednoduchý a bol sfilmovaný už niekoľko krát ale určite nie takým spôsobom akým to urobil Jarmusch. Na konci som mal opäť ten fajn pocit, že tento film si budem môcť pozrieť ešte veľakrát a vždy v ňo nájdem niečo nové a bude sa na ňom dať zasmiať a niečo, nad čím budem môcť popremýšľať. (21.09.2005)

Klidně bych se na Down by Law díval 5 hodin a pak řekl:"Hej, proč jste to, sakra, vypnuli?" Pak bych šel v extrémně dobré náladě do práce, vrátil bych se domů a dal si to celé znova, ale přes prostěradlo a promítačku. Večer bych si nalil víno, pustil Toma Waitse a připadal si jako v kulturním ráji. Nakonec bych si Jarmusche přidal do oblíbených režisérů. Jednak proto, že cokoliv jsem od něj viděl bylo osobité a samozřejmě výborné a jednak proto, že tak to má být. Perfektní v úplně každé částici. (23.02.2014)

Zaujímavé, koľkých komentátorov film sklamal alebo sa u neho nudili a iba jeden z nich dal filmu dve hviezdičky. Mimo zákon je tretí film od Jarmuscha, ktorý som si pozrel a neprekvapil ma v žiadnom slova zmysle. Ocenil som zmysel pre obraz a hudbu, neocenil som kŕče spôsobujúcu vtipnú angličtinu Benigniho (to je ale môj problém) a nezdieľam ani slabosť Jarmuscha pre tohto herca, ktorý mi pripomína taliansky ukecanú mutáciu Pierra Richarda. A keďže tri hviezdičky dokážu absorbovať všetko, čo ma nenadchne, ale ani nenaštve, patria aj tomuto filmu. (16.09.2010)

"So, Bob... For why are you in this prison put?"     Ohromne štýlová komediálna dráma o úteku z väzenia, zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Jarmuschov osobitý štýl tu dosahuje jeden zo svojich vrcholov. Nadmieru ma baví to pozvoľné plynutie nabité atmosférou, nádherné nájazdy čiernobielej kamery (skvelý Robby Müller, ktorého obdivujem aj pre jeho prácu na filmoch Wima Wendersa), či štýlová hudba (John Lurie), nevšedná ako film samotný. A tá celková nevšednosť je to, čo na tejto snímke oceňujem obzvlášť. Nie sú tu žiadne otravné klišé, je to na hony vzdialené hollywoodskej veľkovýrobe určenej masám, je to proste nezávislé, ako sa patrí. Pomerne jednoduchá zápletka je postavená najmä na skvelom kontraste troch hlavných charakterov a ich výbornej vzájomnej chémii. Tieto postavy sú navyše výborne obsadené charizmatickými hercami: Roberto Benigni (Roberto) priam exceluje v komediálnej rovine, veľmi sa mi páči i štýlový Tom Waits (Zack) a príliš nezaostáva ani John Lurie (Jack). Snímka pozostáva z niekoľkých dosť rozdielnych fáz, ktoré na konci do seba perfektne zaklapnú. Mne sa mimoriadne páči hlavne tá fáza prechodu cez močaristý terén (krásne stromy vo vode, plavba loďkou), v ktorej sa až toľko nerozpráva, ale ktorá o to viac oplýva obrazovou nádherou (spomínal som už, aký je Robby Müller skvelý kameraman?). Monológ nad pečeným králikom patrí potom k mojím najobľúbenejším scénam. Výborná je i záverečná, povedal by som dosť nečakaná fáza, ktorá je ako z nejakej rozprávky, s čarovnou Nicolettou Braschi (Nicoletta) ako nejakou dobrou vílou. Tá je vlastne priamym protikladom k hysterickej Ellen Barkin (Laurette), v malej, ale výbornej roličke (začiatok filmu).     "Before, she is very kind with the rabbit. She call the rabbit, ‘Good rabbit. I like this little rabbit. The eyes of the ra…’ Ta! Suddenly, the rabbit dead. Very strange mother, my mother." (02.04.2024)

Hlavné postavy sú presne také, aké sa dali od Jarmuscha čakať. Vo väzenskej cele sa stretnú nezamestnaný DJ, pasák a ukecaný taliansky turista s komickou angličtinou. Každá postava je tak trošku svojsky pošahaná, so svojským osudom...Spoločným je pre nich fakt, že každý sa aktuálne nachádza v dajakej podivnej životnej kríze, bez nádeje na lepší zajtrajšok. Film ma zo začiatku dosť nudil, energickým vstupom bol až príchod Benigniho na scénu. Celý príbeh je len o kvalite vzťahu troch ľudí a krížení ľudských osudov. (12.07.2007)