Sidney Hall

Úprimná osobná spoveď hlavnej postavy? Áno, môže byť. Mňa však najviac upútalo akým spôsobom bol celý ten príbeh mladého, talentovaného spisovateľa vyrozprávaný a jeho nelineárna skladba. To sa stalo základom pre celkom slušnú depresívnu atmosféru, ktorá tu vydržala celý ten dlhší čas od začiatku až do konca. A to je ďalší bonus, pretože takýchto filmov veľa nie je. Silný nadpriemer. 85/100 (01.04.2018)

Už pekných pár dní nad tým filmom rozmýšlam. Páčilo sa mi to, ale dosť ma mrzí premárnený potenciál. Ja napríklad mám rád filmy s Lermanom. Tiež mám rád Večierku. Ale že dokážete byť sympatický v roli chlapca od vedľa, vás ešte nekvalifikuje hrať vážne a emočne silné, dospelé dielo. Rovnako ako oscar za roztomilý kraťas ešte z nikoho nespravil veľkého režiséra. A ja sa proste nemôžem zbaviť dojmu, že so skutočným režisérom, skutočným scenáristom, strihačom a so skutočnými hercami, mali tieto postavy a tento námet šancu byť naozajstnou udalosťou, filmom roku. Ta výťahová scéna. Ten samovražedný román. Vzájomný obdiv medzi dvoma géniami. To dievča, ktoré sa ukrýva za záclonou a posiela psaníčka ... Primetime v sobotu na Markíze, s šiestimi reklamami a reprízou budúci rok, skrátka nie sú osudom, ktorý by si zaslúžila takto nádejná látká plná nápadov. (19.09.2019)

Neveril som, že Wolverine Lerman počas filmu dospel, darmo vyzeral ako zanedbaný Jared Leto. Tvorcovia sa snažili využiť kontrast mladíckeho vzhľadu s jeho reálnym vekom na to, aby mohol hrať postavu v puberte aj v dospelosti, no vyzretý prejav mu ešte moc nešiel. Napriek tomu som scenáru zožral všetky návnady a tešil som sa na odhalenie tajomstiev jednotlivých dejových línií. Vo filme zhorelo dosť príbehov. Jeho scenár by som k nim však nepridal. (26.05.2018)

The Vanishing of Sidney Hall má pútavý príbeh, hýri mnohými spektrami emócií, ale čo mu celý čas neuveriteľne chýba, je akýkoľvek náznak autentickosti. Počas sledovania som sa nemohol zbaviť pocitu, že životná línia mladého Sidneyho je len dojímavou fikciou, ktorej po pravde neverím ani nos medzi očami. Chovanie postáv (najmä spisovateľa Halla) bolo občas na hranici únosnosti. Oscaroý režisér Shawn Christensen v tomto prípade mieril dobre, ale nakoniec strelil dosť vedľa. Jeho snímka je do seba zahľadenou, väčšinu času zbytočne silenou drámou, kde od odchodu Sidneyho z domu absentuje akýkoľvek významný moment vnútorného šťastia. Óda na utrpenie síce vyšla na jednotku, no od reality sa dej filmu vzdialil behom niekoľkých desiatok minút tak ďaleko, že to moje mozgové bunky nemohli jednoducho pobrať. Nejde o nekvalitnú snímku, ktorá by nestála za reč, ale násilné tlačenie na pílu umelých emócií mi nedovolí ísť s hodnotením vyššie. Navyše Logan Lerman je neuveriteľné drevo a jeho budúce ja (depresívny autor s tvárou tínedžera/bezdomovec s dôkladne zastrihávanou bradou) pôsobilo viac komicky než seriózne __ P. S. vzťah syna a rodičov plus dospelá verzia partnerstva Melody a Sidneyho bola nedostatočne vykreslená. Jej vývoj následne nedával príliš zmysel a divák musel chtiac či nechtiac len prijať to, čo sleduje. (08.05.2018)

Hodnotenia sú na tento film veľmi rozdielne, ja sa pripájam k tomu lepšiemu. Film je veľmi ľudský, možno smutný, ale ako by zobrazoval život každého z nás. Či ste hore alebo dolu, problémy vás obchádzať nebudú, vždy bude treba niečo riešiť. A presne tak, film je o hľadaní samého seba a málokto túto otázku vôbec niekedy vyrieši, trvá to aj celý život. Toto je typ filmu vhodného na Oscara, minimálne spôsobom natočenia a svojím posolstvom. Tento film má čo povedať. Je len škoda, že dnes nominácie na ceny berú plytké filmy. (19.03.2018)